Niečo podobné sa deje aj na Ukrajine, kde je už nemožné zistiť, kto postupuje a kto ustupuje. Americké médiá sa tak zamotali do vojnového dvojzmyslu, že čitatelia majú dojem, že Ukrajina porazila Rusko už niekoľkokrát, píše Peter Van Buren pre The American Conservative.

Začnite s jadrovou elektrárňou v Záporoží. Bolo nám povedané, že Rusi majú elektráreň v rukách. Ukrajinci nás tiež varovali pred hromadným jadrovým incidentom, ak ostreľovanie elektrárne neprestane. Inšpektori OSN sú na mieste a tŕpnu nad následkami, ak by na elektráreň dopadli ďalšie bomby a zlyhali by chladiace systémy.

Ak však Rusi majú elektráreň v rukách a Ukrajinci ju chcú späť, ktorá strana presne vykonáva nebezpečné ostreľovanie? Dokonca aj keď Ukrajina útočí na elektráreň, západné médiá veria naratívu, že za to môže Rusko. Nedáva to zmysel, ale ani “Oceánia bola vždy vo vojne s Východom”, keď si môžete spomenúť, že minulý mesiac bola vojna s Euráziou.

Mnohé z článkov, ktoré sa oháňajú rukami, sa otvorene vysmievajú nášmu zdravému rozumu. Jeden z nich sa začína tvrdením, že ruské “obsadenie ukrajinskej jadrovej elektrárne v Záporoží… okamžite vyvolalo obavy, že svet môže čeliť ďalšej jadrovej katastrofe v rozsahu výbuchu v Černobyle pred takmer 40 rokmi”, a dodáva, že americké veľvyslanectvo v Kyjeve označilo “ostreľovanie” za “vojnový zločin”. Prezident Zelenskyj uviedol, že Ukrajina “prežila noc, ktorá mohla zastaviť príbeh, dejiny Ukrajiny [a] dejiny Európy”, a dodal, že výbuch v elektrárni by bol ekvivalentom “šiestich Černobylov”, čím by sa šance zvýšili šesťnásobne len slovami.

Dozvedeli sme sa, že keď Ukrajinci nestrieľajú na jadrovú elektráreň, sú zapojení do obrovskej ofenzívy s cieľom získať späť oblasti na východe, ktoré predtým obsadili Rusi. Na žiadnych detailoch nezáleží – malé mestá, o ktoré sa bojuje, sú “strategické body”, keď ich získa Ukrajina, alebo “bezvýznamné dedinky”, keď ich stále drží Rusko. Zdroje týchto informácií podobne urážajú našu inteligenciu, ako napríklad pre internet vytvorená organizácia Kyiv Independent (“Telá vyzdvihnuté z masového hrobu vykazujú známky násilia”), Nový hlas Ukrajiny (“Svet musí byť pripravený na rozpad Ruska”), Inštitút pre štúdium vojny (“Ruská ‘strategická porážka’ môže ohroziť jeho režim”) a Ukrajinská pravda (“Ukrajinské sily zničili ruský vrtuľník Mi-8 a zabili vyše 120 ruských vojakov”).

Tieto zdroje majú všetku dôveryhodnosť nočnej inforeklamy: “Objednajte si v priebehu nasledujúcich desiatich minút a zdvojnásobíme deklarovaný počet zabitých Rusov!”. Pri pozornom sledovaní sa dajú pozorovať aj zaujímavé zákonitosti; keď Zelenskyj prestal prezentovať fotografie detí so zbraňami a starých žien, ktoré vyrábajú Molotove kokteily, Rusi prestali aktívne útočiť na “civilistov” v obytných komplexoch.

Pokiaľ ide o dediny, video pripomína prvé dni konfliktu, keď boli telá na uliciach označené za bojovníkov za slobodu, ktorí sa chceli postaviť ruským tankom, zatiaľ čo pochované telá boli výsledkom zverstiev. Všetkému chýba kontext. Tu je osem sekúnd vybuchujúceho tanku. Kde bol zasiahnutý? Kedy? Bola explózia spôsobená mínou, raketou alebo niečím vo vnútri tanku? Je tank ruský alebo ukrajinský? Vo väčšine prípadov médiá netušili odpovede na tieto otázky, nehovoriac o tom, kto video natočil a s akým cieľom.

Aj keby médiá narazili na základné informácie o tom, kto – čo – kde, video s vybuchujúcim tankom je bez kontextu. Bol to zásah vedúceho tanku, ktorý zastavil ruský postup smerom k dedine? Alebo to bol ruský tank, ktorý sa zdržiaval v otvorenom poli a bol vyradený šťastnou strelou bez väčších strategických dôsledkov? Dá sa predpokladať, že šikovné ruky dokážu podľa potreby zmeniť miniatúrnu ukrajinskú vlajku na nastriekané Z, pretože väčšina techniky používanej oboma stranami je rovnaká. Niektoré z videozáznamov by mohli byť rovnako dobre upravenými zábermi zo stretnutia Ohio State – Michigan.

Spýtajte sa Bagdad Boba, ako to funguje. Ako povedal jeden komentátor, pravdepodobne by napodobnil správy západnej tlače o ukrajinskej “bleskovej ofenzíve”. Takmer všetky mainstreamové médiá používajú na opis ruských strát slovo “ponižujúce”. Ruská obrana sa “zrútila” a oni “v panike utekali”. Vo veľkej miere sa to pripisovalo údajnému “vyčerpaniu” a “nízkej morálke” ruských jednotiek. V dôsledku toho sa “prekreslili bojové línie” a “zmenili kontúry vojny”. Putin je vraj “rozzúrený a izolovaný”. “Ukrajinské víťazstvo zničilo povesť Ruska ako vojenskej veľmoci”.

V istom momente sa Ukrajina pochválila, že zničila 509 ruských tankov pomocou rakiet vystrelených z pleca. Možno; jednou z techník modernej propagandy je nadhodiť nejaké nehorázne číslo, vyzvať ľudí, aby ho vyvrátili, a potom vyhlásiť: “Nemôžete ho vyvrátiť, takže mám pravdu”. Takže žiadny dôkaz. Ale história naznačuje, že 509 zničených ruských tankov je smiešne číslo. Počas vojny v Perzskom zálive, jednej z najväčších tankových bitiek modernej doby na 73 Easting, koaličné sily zničili len 160 irackých tankov, a to s použitím tanku M-1 s jeho sofistikovanou zameriavacou technikou a nočným videním. Dokonca aj v slávnej bitke v Bulge bolo zničených len 700 tankov z oboch strán.

Americké médiá väčšinou stiahli svojich korešpondentov z bojov; všetky hviezdy televíznych staníc sa dostali do záberov so svištiacimi granátmi pre svoje relácie. Zdá sa, že s každým utečencom sa robil rozhovor aspoň dvakrát. Utečenci sa ukázali ako obdivuhodne výreční, hovorili v bodoch a na záver sa oháňali heslami “nikdy neuvidíme porážku” alebo niečím rovnako uhladeným. Publikum v Amerike to zjavne celé zhltlo; lístky na toto predstavenie sa predávajú v miliardových nákladoch.

Na zvyšok víťazstva nad Eastáziou sa už dávno zabudlo. Ale pamätáte si na obranu Hadieho ostrova? Spomínate si na všetky tie chvíle, keď Rusku jednoducho mali dôjsť bomby alebo rakety? Spomínate si na zastavený ruský konvoj, na kolóny, ktorým údajne došiel plyn, na mohutné drony, ktoré zabili stonásobok svojej váhy v Rusoch, a na všetky ostatné krvavé pikošky? Ale to všetko bola náhoda, pretože ukrajinské víťazstvá sa zrejme zhodujú s oznámeniami USA, že je potrebných ďalších pár miliárd dolárov pomoci.

Kto teda vyhráva? Kto vie?

Alternatívne názory na konflikt na Ukrajine – všetky sú zaujímavé, aj keď nie všetky sú schválené – nájdete na účtoch na Twitteri, ako sú Michael Tracey, Will Schryver, Aaron Maté a Catilin Johnstone. K dispozícii je aj kanál YouTube Douglasa MacGregora z TAC a podcast Russians with Attitude.

Zvážte tento kúsok alternatívneho myslenia od pseudonymu Substack: “Nadšenci pre Ukrajinu horlivo propagujú ukrajinské tvrdenia, bez ohľadu na to, aké sú absurdné, ale informácie prichádzajúce z ruskej strany majú väčšinou podobu suchých informácií z ministerstva obrany. Ukrajina hrá film od Marvelu, Rusko uvádza webinár.”