Washington 16. októbra 2019 (HSP/Politexpert/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)

Turecká vojenská operácia v severnej Sýrii, na územiach, ktoré boli doposiaľ pod kontrolou proamerických Kurdov vyvolala nervozitu na americkej politickej scéne. Odporcovia Trumpa považujú odchod Američanov za jasný príznak oslabovania americkej dominancie. Mike Pence vynechal Turecko zo svojho najbližšieho politického programu a navštívi len Egypt

Ešte pred nedávnom Pence tvrdil, že Turecko na príkaz Trumpa jeho delegácia navštívi a Američania s Turkami budú rokovať. Situácia sa zmenila.

Podľa tureckých informácii Turci vedú protiteroristickú operáciu pozdĺž sýrsko-tureckých hraníc a americký prístup nechápu. Podľa tureckých slov kurdské proamerické skupiny SDF udržiavali nadštandardné kontakty s Islamským štátom. Islamský štát mnohí ruskí odborníci otvorene označujú za zástupnú armádu USA, s ktorou Obamova administratíva destabilizovala oblasti Sýrie a Iraku. Až rozhodný zásah ruského letectva a Kalibrov zlomil moc Islamského štátu, pokiaľ Islamský štát pred ruským vstupom do konfliktu len nežne bombardovala proamerická koalícia, územia pod kontrolou Islamského štátu sa zväčšovali.

Odsun návštevy Penceho v Turecku znamená, že Američania sú nespokojní s tureckými aktivitami, Turkom zdá sa dosiaľ americká nespokojnosť nevadí, pretože naďalej pokračujú vo svojej protikurdskej operácii.

Okrem Penceho sa kriticky na tureckú adresu vyjadril aj Pompeo. Ten Američanom vysvetlil aký budú mať zmysel americké sankcie proti Turecku. Protitrumpovské kruhy v USA cítia potrebu potrestať nielen Turkov, ale aj Trumpa, ktorý s odsunom amerických vojakov z oblastí pod kontrolou Kurdov súhlasil.

Pompeo sa venoval sankciám, ktoré Američania voči Turkom takmer okamžite zaviedli. Sankcie zaviedli proti ministerstvu energetiky a obrany Turecka, rovnako aj ministerstvu zahraničných vecí. Turci tak pribudli na dlhý sankčný americký zoznam, ale zatiaľ im to podobne ako Rusku, Iránu, Sýrii, Kube, Venezuele či Číne evidentne nevadí (americký sankčný zoznam je veľmi dlhý, rastie úmerne s tým, ako sa znižuje geopolitický význam USA vo svete).

Turci nemienia svoju protiteroristickú operáciu na severe Sýrie zastaviť, pre Kurdov je frustrujúce, že do oblastí, ktoré dostanú Turci pod svoju kontrolu mienia priviesť späť sýrskych Arabov, ktorí utiekli pred rokmi kvôli teroru Islamského štátu a Kurdov. Situácia sa môže obrátiť, do role obete sa tentoraz môžu dostať Kurdi.

Proamerickí Kurdi z SDF už svoj vplyv evidentne stratili, Kurdi, ktorí spolupracovali s Rusmi, Iránčanmi a Sýrčanmi však majú zelenú, ich vplyv v Sýrii výrazne po odchode Američanov vzrástol.

Sýrske vládne jednotky prenikajú do oblastí, ktoré boli doposiaľ pod kontrolou Kurdov a obsadzujú novú demarkačnú líniu medzi Sýriou a Tureckom. Podľa viacerých ruských odborníkov, ak sa situácia bude vyvíjať v predvídateľnom trende, po nejakej dobe sa Turci môžu vrátiť na tureckú hranicu a celé územie sa dostane pod kontrolu sýrskych vládnych síl. Sýrčania už Kurdom prisľúbili širokú autonómiu v rámci obnovenej Sýrie, garantovanú novou sýrskou ústavou.

Spencerová: Donald Trump uvalil na Turkov sankcie, ale …

Vzťahom medzi Tureckom a USA, ale aj súčasnej situácii v Sýrii, sa venovala aj česká novinárka Tereza Spencerová ktorá upozorňuje, že Trumpove sankcie vyvolali okrem iného aj nespokojnosť amerického establishmentu, pretože sú podľa očakávania mierne, aby sa väzby medzi USA a Tureckom neprerušili úplne.

“Mimochodom, ministri zahraničných vecí EÚ sa nedohodli ani na niečom blízko podobnom, len tureckú inváziu proti kurdským jednotkám na severovýchode Sýrie “odsúdili”, kolektívne zbrojné embargo na Ankaru neuvalili, ale aj keby, Turecko z Európy vlani nakúpilo zbrane za približne 45 miliónov eur. Česká republika ale zbrojné embargo vyhlásila okamžite, zatiaľ čo napríklad Nemecko (najskôr v obavách z “migračnej zbrane”) zdôraznilo, že s Tureckom je potrebné naopak jednať,” približuje postoj EÚ Spencerová.

Novinárka v svojom komentári upozorňuje aj na to, že americká kritika tureckej invázie a najrôznejšie vyhrážky s tým spojené podľa všetkého kriticky ohrozujú vzťahy medzi oboma členmi NATO. “Ako také majú USA v Turecku množstvo svojich zariadení, medzi ktorými vyčnievajú jadrové zbrane,” píše novinárka a dodáva, že oficiálne čísla nie sú k dispozícii, ale všeobecne sa predpokladá, že USA majú na leteckej základni NATO v Incirlik asi 50 jadrových bômb.

Hoci nie je jasné, či je ich osud naozaj bezprostredne ohrozený, pre Turecko je to podľa Spencerovej výborná vyjednávacia karta.

Súčasnú situáciu v Sýrii mapujú aj ďalšie dve české novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová. Klicperová v svojom poslednom príspevku píše o bitke o Sere Kaniye, ktorú opisuje ako masaker. “Kurdské sily sú obkľúčení vnútri mesta, podľa niektorých informácií sa im armáda Basara Asada nemieni vydať na pomoc. Aspoň zatiaľ. Neustále prebieha bombardovanie kurdských pozícií vo meste. Je to bitúnok. Žiadne bezletové zóna nefunguje, Turci bombardujú a Kurdi umierajú. Po stovkách. Je nám niekdy s Markétou Kutilovou do plaču, keď vidíme v nemocniciach matky ošetrovať svojich spálených synov. Medzi obeťami sú aj civilisti. Hra o Sýriu pokračuje. Zaujíma to niekoho? Zaujímajú niekoho tisícky mŕtvych? Politických predstaviteľov nie, a to na žiadnej strane zapojenej do konfliktu,” komentuje súčasnú situáciu Klicperová.

Kutilová v svojom príspevku zas kritizuje Trumpa, pretože vybudovať armádu, ktorá je schopná bojovať s teroristami ako je ISIS a poraziť ich, stálo Kurdov a Arabov veľa úsilia, práce a obetí. Zatiaľ čo USA do toho dali peniaze a know how. Zaráža ju hlavne, že USA nechali týchto bojovníkov napospas nepriateľom – Turecku.