Američania ďalej rinčia zbraňami proti Iránu

Moskva 20. mája 2019 (HSP/Fondsk/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Američania posilujú svoje vojenské sily v oblasti Perzského zálivu a podľa Iránu John Bolton (USA), Benjamin Netanjahu (Izrael), Muhammad bin Salman (Saudská Arábia) a Muhammad bin Zajíd (Spojené arabské emiráty) sa netaja svojou agresivitou. Irán nič nenecháva na náhodu, pripravuje sa aj na najhoršiu možnú eventualitu vývoja. Iránsky minister zahraničia Mohammad Džavád Zaríf je však presvedčený, že prípadná agresia proti Iránu môže byť začiatkom politického konca kvarteta spomenutých jastrabov a poukázal na skutočnosť, že americký režim zastrašuje krajinu, ktorá sa riadi rezolúciou Bezpečnostnej Rady OSN

Irán Dohodu o jadrovom programe ani raz neporušil, to Američania jednostranne odstúpili od dohody a začali vyvíjať na Irán neprijateľný nátlak, do agresívnych aktivít voči Iránu hucká Američanov najmä Benjamin Netanjahu. Irán sonduje, či ostane Trump prezidentom ešte dva ďalšie roky, alebo v roku 2020 bude musieť Biely dom opustiť a možnosť že Trump ostane prezidentom aj ďalej determinuje iránsku zahraničnú politiku.

Časť analytikov je presvedčená, že momentálne napätie súvisí s krokmi na vnútornej americkej politickej scéne a tieto kroky sú namierené  proti Boltonovi. Boltonova pozícia nie je až taká pevná ako by sa zdalo a Teherán môže schválne provokovať Boltona k razantným akciám s cieľom vyvolať nezhody medzi Boltonom a Trumpom, ktoré by mohli vyvrcholiť v Boltonovom odchode.

Bolton je agresívny starec, ktorý už takmer 20 rokov volá po útoku voči Iránu, aj keď sa Irán ničím neprevinil. To však Boltonovi nevadí, rovnako ako Netanjahuovi. Bol to Bolton, kto v poslednej dobe vyhlásil, že je potrebné vyslať do Iránu 120 tisíc vojakov, čo však Rusi a Číňania považujú za nevydarený vtip. K tomu, aby Američania dokázali viesť zmysluplnú bojovú akciu voči Iránu potrebujú takmer 1 milión vojakov a na takúto akciu Američania proste nemajú vojensky, politicky či ekonomicky.

Ak by sa situácia naozaj pretavila do prípadného odvolania Boltona, zhoršili by sa aj pozície Netanjahua, ktorý by stratil cenného spojenca na americkej politickej scéne. Do útoku voči Iránu volajú okrem Boltona, Netanjahua aj Saudi a Spojené Emritáy, najmä Saudi sú presvedčení, že Irán sa pred hrozbou amerických sankcií a chirurgických raketových útokov stiahne. Problém však spočíva v tom, že Irán to nie sú zbohatlícki a zbabelí hedonickí Saudi, ktorí sa už viacero rokov trápia s jemenskými Houthiami a na ich strane musia bojovať žoldnieri z celého sveta, pretože Saudi nie sú schopní žiadnej zmysluplnej bojovej akcie.

Iránski vojaci majú množstvo bojových skúseností, bojujú v Libanone či Sýrii a Iránci majú dostatok možností ako v prípade mohutného konfliktu vytrestať Saudskú Arábiu tak, že Saudov agresívne chúťky prejdú na dlhú dobu. Iránci môžu svojimi raketami, letectvom i špeciálnymi komandami vrátiť Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty do doby “pred elektrinou a klimatizáciou”, čo môže znamenať totálny rozpad Saudskej Arábie a následný exodus Saudov z krajiny. Takže výroky Saudov o tom, že treba “iránskej zmiji odseknúť hlavu” a prirovnávanie iránskeho náboženského vodca k Fuhrerovi časť odborníkov vníma len ako klasickú saudskú veľkohubú propagandu.

Irán sa pripravuje na konflikt a podľa Američanov už iránski vojenskí dôstojníci zvyšujú bojovú pohotovosť medzi šiítskymi skupinami v Iraku, Afganistane, Sýrii či Libanone. Iránci sú podľa Američanov pripravení vtiahnuť Američanov do asymetrického konfliktu a v prípade konfliktu môže mať problém aj Izrael. Vojna v roku 2006 proti Hizballáhu neskončila tak, ako si Izrael predstavoval, Hizballáh konflikt ustál a za kratší koniec ťahal Izrael. V prípade mohutnej vojny sa môže bojovať aj na území Izraela, sýrska armáda má dostatok bojových skúseností, Hizballáh sa ani netají tým, že by si rád do Židov zastrieľal. Američania sa môžu v prípade konfliktu, ktorý by sa vymkol spod kontroly spoľahnúť na to, že pôda začne byť pre nich horúca aj v Afganistane a v Iraku a americké straty môžu nepríjemne rásť.

Ruský portál fondsk publikoval pred niekoľkými hodinami článok, v ktorom pripomína, že 16. 5. 2019 už vošli do Perzského zálivu dve ďalšie americké bojové lode, torpédoborce USS Mc Faul a USS Gonzales, vyzbrojené Tomahawkami a situácia sa vyostruje. Iránske bojové lode sprevádzali americké torpédoborce, tie však pobrežné vody Iránu nenarušili. Američania tvrdia, že Irán sa chystá k diverzným akciám, podobné dezinformácie zo strany Američanov sme počuli aj v roku 2003 pri útoku na Irak, kedy Američania tvrdili, že Saddám má k dispozícii zbrane hromadného ničenia a iracké komandá sú pripravené k útokom. Neskôr sa ukázalo, že išlo o americké účelové klamstvo.

Vstup amerických bojových lodí do Perzského zálivu možno vnímať ako informačný útok na Irán. Irán reaguje zatiaľ pokojne, dúfajme že Američania si pokojnú reakciu Iránu nevysvetľujú ako znak slabosti a vo vlastnom záujme budú zvažovať svoje ďalšie kroky. Zatiaľ Američania doporučujú všetkým americkým občanom opustiť Irak a takisto sa objavujú sporadické výzvy aby turisti zvážili nielen cestu do Iraku, ale aj do Izraela, ktorý by mohol byť v prípade, ak by sa konflikt vymkol spod kontroly terčom útokov Hizballhu, sýrskeho delostrelectva či iránskych rakiet. Ak by sa ale konflikt vymkol kontrole, malo by to obrovský dopad nielen na Blízky východ, ale na celú bezpečnostnú situáciu vo svete.

V toku amerických vyhlásení sme však zaznamenali disharmonický tón. Američania strašia Iránom, no britský generál Christopher Ghika, jeden z veliteľov antiteroristickej koalície vo vyhlásení pre médiá uviedol, že v súvislosti s politickým tlakom voči Iránu britskí vojaci nebadajú zvýšenie bojovej pohotovosti proiránskych skupín v Iraku, Afganistane či Sýrii. Po tomto britskom prejave Američania zvýšili intenzitu svojich dezinformačných vyhlásení a zvýšeným hlasom sa snažia svetovú verejnosť presvedčiť, že Irán je pripravený útočiť a Američania registrujú zvyšovanie iránskej hrozby, kvôli čomu prijímajú nevyhnutné kroky. Pentagon zašiel ešte ďalej a uviedol, že britský generál Christopher Ghika nemá dostatok relevantných informácii, ktoré má k dispozícii americká CIA. Budem sa opakovať, ale aj v prípade irackých zbraní hromadného ničenia v roku 2003 mala americká CIA a americkí politici dostatok relevantných informácii, ktoré sa nakoniec ukázali byť nepravdivými.

Rakúsky prezident van der Bellen sa pri stretnutí s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Soči dňa 15. 5. 2019 vyjadril pomerne pochmúrne. Podľa jeho slov môže situácia v súvislosti s Iránom prerásť do krízy podobnej kríze v Iraku v roku 2003.

Irak je značne znepokojený možnosťou, že by Američania začali viesť vojnu proti Iránu, pretože to by znamenalo že by americkí vojaci mohli znova vtrhnúť v širšej miere na iracké územie. Iracký veľvyslanec v Moskve však uviedol, že Irak nepovolí USA viesť vojnu voči Iránu zo svojho územia a takisto si neželá, aby Američania zvyšovali v regióne napätie.

František Olčaj