Stanislava Remišová: Horúčavy zaťažujú aj zdravých ľudí, hrozia srdcové problémy

„Tým, že je horúco, telo sa snaží ochladzovať hlavne potením. Aby sa z tela rýchlejšie odviedlo teplo, srdce musí viac pumpovať krv,“ vysvetlila s tým, že zároveň potením stráca tekutiny aj s minerálmi, čo môže viesť k dehydratácii. „Vtedy je krv hustejšia a vzniká vyššie riziko tvorby zrazenín,“ dodala.

Počas horúcich dní ide podľa nej naše srdce na vyšší výkon. „Rýchlejšie pumpuje a na to potrebuje viac kyslíka a viac krvi. Srdcové cievy, ktoré zásobujú srdcový sval, sa rozšíria a tým sa k nemu dostane viac kyslíka,“ vysvetlila.

Remišová upozornila, že u pacientov, ktorí majú napríklad aterosklerózu srdcových tepien, môže ich zúženie spôsobiť aj srdcový infarkt. „Ich cievy sú už zúžené, pri takejto záťaži sa nevedia adekvátne rozšíriť, a to môže spôsobiť nedokrvenie srdcového svalu, ktoré môže viesť k infarktu,“ spresnila.

Podľa odborníčky by sme sa mali v horúčavách vyhýbať pobytu na priamom slnku, hlavne v obedných hodinách, keď je najhorúcejšie. „Fyzickú aktivitu si treba naplánovať ráno alebo večer a treba dbať na pitný režim,“ konštatovala.

V tejto súvislosti pripomenula, že sa odporúča vypiť približne tri deci vody na desať kilogramov váhy. Ak sme vonku a je teplo, tak je to viac. „Dá sa to odhadnúť aj podľa farby moču. Keď sme dehydrovaní, máme koncentrovaný moč, ktorý je tmavý. Keď nie sme, moč je bledší,“ zhodnotila.

Ani s vodou to však podľa doktorky Remišovej netreba preháňať a piť ju neobmedzene. „Každý extrém je zlý. Mnohí si myslia, že čím viac budú piť, tým lepšie, ale otráviť sa dá aj čistou vodou,“ upozornila lekárka.

Čistá voda neobsahuje dostatok minerálov a pôsobí ako diuretikum. Keď ľudia pijú príliš veľa vody, musia často močiť a strácajú minerály, napríklad sodík. „Keď je v tele veľmi málo sodíka, má to nepriaznivé účinky na centrálny nervový systém, na mozog. Ľudia môžu byť zrazu dezorientovaní, zmätení a môžu skončiť aj s poruchou vedomia,“ varovala.

Podľa kardiologičky by mali ľudia venovať srdcu zvýšenú pozornosť už od detstva. „Keď sa budeme chrániť rizikových faktorov, ktoré môžu spôsobovať závažné ochorenie srdca a ciev, predlžujeme a skvalitňujeme si život,“ konštatovala.

Ako dodala, ľudia by mali poznať, aký majú tlak krvi, cukor a tuky v krvi. Medzi rizikové faktory patrí aj fajčenie, obezita a málo fyzickej aktivity. „Každý by mal mať od určitého veku, napríklad od štyridsiateho roku života, doma tlakomer a občas si zmerať tlak,“ pripomenula. Ideálny tlak je 120 na 80. „Ten maximálny ešte tolerovaný je 135 na 85,“ uzavrela.