Môj profil 
Predplatné
“Východný Jeruzalem vnímam ako hlavné mesto Palestíny, západný Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela – a zároveň mesto Jeruzalem ako otvorené mesto pre svet, nielen pre nasledovníkov troch monoteistických náboženstiev,” konštatovala.
Decembrové rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorým uznal aj východný Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, ju “nahnevalo, sklamalo i prekvapilo”.
“Šokovalo ma jeho rozhodnutie, keďže som v Spojených štátoch žila a študovala a mám tam dodnes veľa priateľov,” uviedla, pričom Spojené štáty vždy považovala za hlavného vyjednávača v rámci rokovaní medzi Palestínou a Izraelom. Prezidentovo rozhodnutie preto považuje za nerozumné, urýchlené a deštruktívne.
“Nanešťastie prezident Trump svojím unilaterálnym rozhodnutím o budúcnosti Jeruzalema diskvalifikoval sám seba v tom, aby bol naďalej čestným vyjednávačom v tomto konflikte,” upozornila.
“Nikto zvonka by nemal určovať budúcnosť tohto mesta. Východný Jeruzalem nás reprezentuje, je naším srdcom. Je to hlavné mesto z politického hľadiska, z náboženského hľadiska, zo sociálneho hľadiska, polovica mojej rodiny žije v Jeruzaleme, naša prítomnosť v tom meste je skutočná,” zdôraznila.
Bežní Palestínčania sú podľa nej sklamaní. “Ľudia stratili vieru v dvojštátne riešenie. Prezident Trump tvítuje, vyjadruje sa, ale všetky jeho vyjadrenia ovplyvňujú skutočný život týchto ľudí,” zdôraznila.
Spresnila, že Palestínčania túžia iba po živote, aký majú aj iné národy. “Chcú byť oslobodení a užívať si slobodu, chcú žiť vo svojom vlastnom štáte, mať svoju vlastnú vlajku, pasy, mať svoje domy, autá, chodiť na dovolenky, napríklad aj na Slovensko,” dodala, pričom sa jej nepáči, že im to nie je umožnené.
Ako sama priznala, od súčasnej izraelskej vlády alebo parlamentu neočakáva nič. Problém vidí aj v tom, že spoločnosť v Izraeli sa stále viac a viac uberá smerom doprava. “V Izraeli máte frakcie alebo politické strany, ktoré nás nechcú vidieť, chcú, aby sme odišli z Palestíny, aby sme zmizli,” vyhlásila.
“Prezident Mahmúd Abbás sa prikláňa k dvojštátnemu riešeniu konfliktu, chce rokovať s Izraelom a chce dotiahnuť toto riešenie do úspešného konca. Na izraelskej strane však nie je spätná väzba. Mierové snahy v Izraeli sú slabé, ako aj opozícia. Takže nemám veľké očakávania, čo sa týka oficiálnych izraelských predstaviteľov; verím v Izraelčanov, ktorí chcú mier a robia všetko pre to, aby ho dosiahli,” uzavrela veľvyslankyňa z Palestíny.
Na otázku TASR, na aké ústretové kroky je pripravená Palestína, aby sa v tomto dlhotrvajúcom konflikte dosiahol kompromis, Džadúová uviedla, že stanovisko jej krajiny je jasné.
“Urobili sme najväčší kompromis akceptovaním toho, aby sa Palestína rozprestierala na 22 percentách územia historickej Palestíny. To po prvé. Potom sme akceptovali riešenie založené na existencii dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov. Môj prezident zašiel ešte ďalej, keď povedal, že budeme deklarovať Palestínu ako demilitarizovaný štát. Nikto ho nenútil toto povedať,” dodala.
V otázke Jeruzalema je podľa nej palestínsky postoj jasný – východný Jeruzalem je hlavné mesto Palestíny, západný Jeruzalem je hlavné mesto Izraela. Veľvyslankyňa Džadúová je presvedčená, že nie je nutné hľadať nové riešenie v danom konflikte, dôležité je implementovať súčasné medzinárodné právo.
“Máme medzinárodné právo, veľa rezolúcií – celkom 86 rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN bolo prijatých v palestínskej otázke a neviem presne, koľko stoviek rezolúcií Valného zhromaždenia. Poďme ich implementovať. Nie je to o tom, že by sme mali niečo nové vynájsť, riešenie je tu – dôležité je nájsť politickú vôľu a implementovať ju,” uzavrela.
Vzťahy medzi USA a Palestínčanmi sa zhoršili odvtedy, ako vlani v decembri americký prezident Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, čo rozhnevalo arabský svet a vyvolalo odsúdenie aj zo strany medzinárodného spoločenstva.
Palestínčania totiž považujú Jeruzalem za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Židovský štát anektoval východnú časť Jeruzalema a celé mesto vyhlásil za svoju metropolu. Tento krok však nebol v OSN uznaný.
.jpg)
