Moskva 9. augusta 2019 (HSP/Foto:Twitter)
Vplyvný poslanec Rady federácie (horná komora ruského parlamentu) Alexej Puškov zhodnotil posledné výroky generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga ako otvorené priznanie skrytých zámerov získať kontrolu nad Krymom, o čo sa NATO usilovalo pod rúškom podpory protiruských elementov na Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom prejave na pôde Centra strategických štúdií Viktóriinej univerzity v novozélandskom Wellingtone (5.8.) informoval miestnych študentov a akademikov o tom, že „anexia“ Krymu zo strany Ruska bola „dôsledkom rastúcej rivality veľkých mocností“, pričom tiež poukázal na to, že pokrok kybernetiky má na charakter konfliktu rovnaký fundamentálny vplyv, ako mala „industriálna revolúcia“ na eskaláciu mocenského súperenia pred prvou svetovou vojnou.
Alexej Puškov v tejto súvislosti dešifroval skutočný obsah vyjadrenia Stoltenberga ako nepriame priznanie, že NATO malo zálusk na získanie priamej kontroly nad Krymom a strategicky dôležitým Sevastopoľom, ktorý sa mal podľa plánov NATO stať dôležitou opornou bázou NATO. Severo-atlantický pakt totiž registruje rastúcu vojenskú prítomnosť Ruska na Blízkom východe a najnovšie aj v Perzskom zálive, takže expanzia NATO na Krym mala byť svojráznou odpoveďou západných mocností na rastúci vplyv Moskvy v regióne, ktorý Západ doposiaľ považoval za výlučnú sféru svojej dominancie. Stoltenberg sa pritom osobitne posťažoval na turecký nákup ruského raketového obranného systému, ktorý podľa jeho mienky nemôže byť integrovaný do jednotného protivzdušného systému krajín NATO.
Snaha západných mocností o expanziu na Krym a obsadenie Sevastopoľa nie je novinkou. Rovnaké pohnútky boli tiež rozbuškou Krymskej vojny v rokoch 1853 – 1856, kedy anglo-francúzske intervenčné armády s podporou Rakúska, Talianska (Sardínske kráľovstvo) a Osmanskej ríše (Turecko) zaútočili na Sevastopoľ, Odesu, Jevpatoriju, Balaklavu, Taganrog a dokoca aj na ďalekovýchodný Petropavlovsk-Kamčatskij. Táto ozbrojená agresia západných mocností, do ktorej bolo zapojených takmer milión vojakov, je spolu s americkou občianskou vojnou (1861 – 1865) považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické novinky výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.
Gabriel Gačko