Doneck 8. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP)
Známy donbaský novinár, bloger a politológ Alexander Rogers si posvietil na americkú politiku v Afganistane. Zaujímalo ho, prečo Washington stále nedá pokoj tejto krajine vzdialenej od USA desaťtisíce kilometrov…
Ako vždy do seriózneho komentára vkladá aj štipku humoru, irónie a sarkazmu: „Škriatkovia vždy zavetria poklady – dokonca aj analytickí. Prečo Trumpa z ničoho nič tak zaujal Afganistan? Nič v politike sa nestáva len tak – z ničoho nič. Trump ešte prednedávnom tvrdil, že z Afganistanu treba odísť, ale… posiela tam ďalších 4 600 vojakov!.. Prečo?
Začal som hľadať a našiel som. Začiatkom r. 2004 americká spoločnosť, ktorá sa zaoberá geologickými prieskumami, US Geological Survey (USGS) začala robiť prieskumy v Afganistane. Pre začiatok našla údaje sovietskych geologických prieskumov, ktoré určili mnohé náleziská zlata, drahých kovov a nerastov. Začčiatkom r. 2006 tá istá spoločnosť robila prieskum zo vzduchu, zaoberala sa magnetickou, gravitačnou a spektrálnou analýzou. Magnetický prieskum dokáže objaviť rudy obsahujúce železo aj v hĺbke do 10 kilometrov. Gravitačné prieskumy, okrem iného, umožňujú objaviť náleziská plynu a ropy. Spektrálna analýza umožňuje objaviť rôzne minerály. Americká spoločnosť v priebehu 2 mesiacov preskúmala 70 percent územia Afganistanu.
Tieto prieskumy potvrdili presnosť sovietskych prieskumov: v Afganistane sa nachádza 60 miliónov ton mede, 2,2 trilióna ton železa, 1,4 milióna ton vzácnych elementov, ako napríklad, lantán, cézium a neodým, a taktiež veľké náleziska zlata, striebra, hliníka, zinku, lítia a ortuti. Napríklad, Kaneshinské nálezisko v provincii Helmand má vzácne minerály podľa výpočtov expertov vhodnote asi 89 miliárd dolárov.
Odborník a účastník afganského projektu USGS Jack Medlin v rozhovore pre časopis Live Science vyhlásil, že „Afganistan má mimoriadne bohaté minerálne zásoby. V súčasnosti je identifikovaných 24 nálezisk svetovej triedy.“ V r. 2010 správa o bohatstvách Afganistanu sa dostala do špeciálneho útvaru ministerstva obrany USA pre stabilizáciu a operácie v biznise – U.S. Department of Defense’s Task Force for Business and Stability Operations (TFBSO). Bohatstva Afganistanu ohodnotili na sumu vyššiu ako 900 miliárd dolárov. V priebehu nasledujúcich 4 rokov USGS a TFBSO uskutočnili rad spoločných geologických prieskumov v Afganistane – dokonca často aj v zóne vojenských operácií.
Ani mnohé iné krajiny nezaostávajú. Čínska štátna spoločnosť China Metallurgical Group podpísala s vládou Afganistanu 30-ročnú dohodu o ťažbe mede v nálezisku Mes Ainak na sumu 3 miliardy dolárov. Rad nálezísk sa dostalo do rúk indickým spoločnostiam. Číňania a Indovia úspešne pracujú v Afganistane aj v časoch, keď tam Američania bojujú. A predstavte si, ako sa rozbehnú, keď Američania odídu z Afganistanu!
Ako hovorievajú humoristi: „Také obrovské bohatstvá a USA s tým nemajú nič spoločné?“ To takmer nie je možné, aby Američania neboli pri všetkom… Preto Trumpovi je ľúto ponechávať také bohatstvo Číňanom. Ide o trilióny dolárov! A rozprávky o „boji proti terorizmu“ nech ponechá pre amerických mešťanov. Tí kvôli konzumácii fast foodu majú mozgy zaliate tukom – tí podobným rozprávkam uveria,“ zdôrazňuje v závere svojho komentáru Alexander Rogers.
Eugen Rusnák