Albánci putovali do Vatikánu pri 550. výročí smrti svojho osloboditeľa

Vatikán 20. novembra 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:PrintScreen:Vatikán)

Albánska delegácia zložená z kresťanov i moslimov prišla do Vatikánu pri príležitosti 550. výročia smrti svojho národného osloboditeľa Skanderbega. Pápež František pri osobitnej audiencii pripomenul kresťanské hodnoty, ktoré sú súčasťou národnej identity Albánska

Podobne ako pri návšteve krajiny v roku 2014, aj tentoraz pápež povzbudil Albáncov k úsiliu o vytváranie atmosféry úcty a vzájomnej dôvery medzi katolíkmi, pravoslávnymi a moslimami.

Svätý Otec František sa dvestočlennej albánskej delegácii za účasti predsedu parlamentu Gramoza Ruçiho prihovoril na osobitnej večernej audiencii 19. novembra v Klementínskej sále. Prítomní boli vedúci moslimskej komunity v Albánsku a vedúci celosvetovej komunity moslimských bektašov, z katolíckych predstaviteľov to bol predseda biskupskej konferencie Albánska, arcibiskup Tirany-Drača Mons. George Frendo, a ďalší traja biskupi albánskych veriacich latinského i východného obradu.

Pápež František v príhovore vyzdvihol veľký význam Skanderbega, ktorého pripomenul ako „odvážneho syna silného a veľkodušného národa, ktorý s odvahou chránil duchovné hodnoty a kresťanské meno, až tak, že sa stal hodný titulu „Kresťanský bojovník“ a svojimi činmi sformoval kultúrnu identitu Albánska.“
Juraj Kastriota (albán. Gjergj Kastrioti) nazývaný tiež  Skanderbeg sa narodil v roku 1405 v albánskej šľachtickej rodine. Viedol boje proti rozpínajúcej sa Osmanskej ríši, ktorými bránil slobodu svojho národa a zachovanie kresťanstva. V období od roku 1443 až do jeho smrti v roku 1468 sa mu v spojenectve s Benátskou republikou a za podpory pápeža podarilo zamedziť tureckej invázii do Európy. Počas svojho života Skanderbeg udržiaval vzťahy s piatimi pápežmi: Eugenom IV. Mikulášom V., Kalixtom III., Piom II. a Pavlom II.
Mnohí Albánci sa po Skanderbegovej smrti a tureckej invázii do krajiny rozhodli emigrovať do Talianska.

Usadili sa hlavne v južných oblastiach Kalábrie a Sicílie, kde vznikli aj albánske cirkevnosprávne jednotky: Lungro, Piana degli Albanesi a Grottaferrata. V súčasnosti žije v Taliansku polmiliónová albánska menšina, označovaná ako Arberesh alebo Italoalbánci.

Pri príležitosti významného výročia bol v Albánsku vyhlásený „Skanderbegov národný rok“. Pápež František vyjadril žičenie „spoločnému úsiliu inštitúcií i občanov o autentický a vyvážený rozvoj, aby si mladé generácie nemuseli voliť emigráciu a oslabovať tak krajinu o sily a schopnosti nevyhnutné pre jej ľudský a občiansky rast“.

Svätý Otec vo svojom príhovore pripomenul aj svoju návštevu tejto balkánskej republiky pred štyrmi rokmi, kedy vyzdvihol jej veľký príklad v spoločnom pokojnom spolunažívaní medzi veriacimi rôznych náboženstiev:
„Ako som sa mal možnosť vysloviť pri príležitosti mojej návštevy v Albánsku, «ovzdušie vzájomného rešpektu a dôvery medzi katolíkmi, pravoslávnymi a moslimami je vzácne dobro pre krajinu a nadobúda osobitný význam v tejto našej dobe» (Stretnutie s autoritami, 21. septembra 2014). To dokazuje, že mierové spolužitie medzi občanmi patriacimi k rôznym náboženstvám je cesta, ktorá je v konkrétnych podmienkach priechodná, vytvára harmóniu a uvoľňuje najlepšie sily a kreativitu celého národa, premieňajúc jednoduché spolužitie na skutočnú spoluprácu a bratskosť. Príklad toho vidíme práve tu.“

Na záver pápež František všetkým prítomným udelil svoje apoštolské požehnanie na príhovor svätých albánskych mučeníkov a svätej Matky Terezy z Kalkaty. Na audiencii sa zúčastnila aj skupina albánskych umelcov, ktorých večer čakalo vystúpenie v jednom z Rímskych divadiel.