Aký postoj zaujať k noseniu rúšok a k ďalším opatreniam. Je to voľba medzi smrťou a smrťou

Bratislava 25. septembra 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Ako je už pre túto dobu typické, ľudia vôbec nie, ale ani odborníci sa nevedia v podstate na ničom zhodnúť. Obzvlášť je to vypuklé pri korone. Jedni lekári hovoria, že je potrebné nosiť rúška, iní ich za to vysmievajú

Jedni sú za rôzne opatrenia a ochranu spoločnosti pred covidom, druhí tvrdia, že momentálne je smrtnosť na covid nižšia ako na bežnú chrípku a opatrenia by nemali byť žiadne alebo bežné, teda primerané tomu, že ide o obyčajné respiračné ochorenie

Normálnemu človeku sa je v tom ťažko vyznať. Spoločnosť je preto rozdelená. Jedni sa boja a chcú sa chrániť a majú nervy na každého, kto nemá rúško na tvári, druhí tieto opatrenia ignorujú a alarmistov pokladajú za hlupákov.

Jedni berú situáciu vážne a dožadujú sa stále ďalších opatrení, druhí celú problém vnímajú ako umelo navodený médiami, aby farma firmy a Bill Gates čím viac zarobili.

Jednoducho sa asi nedopracujeme momentálne k zhode. Veľmi rozdielna je aj situácia v jednotlivých štátoch, ktoré veľmi rozdielne reagujú na samotnú hrozbu ako aj na dôsledky opatrení.

Nedá sa preto čakať, že dôjde v blízkej dobe k nejakej zhode a iba čas ukáže, ktoré riešenie a z akého pohľadu bolo správne.

Preto je asi najlepšie momentálne sa riadiť jednoduchým sedliackym rozumom.

Rúško na tvári asi nie je stopercentná ochrana pred covidom, ale iste niečo pomôže, preto ho treba jednoducho nosiť v priestoroch kde je koncentrácia ľudí vysoká – MHD, obchody, hromadné podujatia. Možno to nemá taký zmysel, ako si momentálne myslíme, ale zas každý to tú chvíľu kým je na mieste s vysokou koncentráciou ľudí znesie. Samozrejme iní budú namietať, že akú ma logiku mať rúško, keď chodíte po obchodnom centre s rúškom a vedľa vás sedia v kaviarňach a reštauráciách ľudia bez rúška. Zdá sa, že nie veľkú. Ale tú chvíľu to každý zvládne. Pre istotu. Rúško by určite mali nosiť ľudia, ktorí sa necítia dobre alebo sú chorí.

Takisto asi bude dobre si často umývať a dezinfikovať ruky. To nemôže uškodiť a zdá sa, že na rozdiel od rúšok tu aj panuje zhoda v tom, že to je účinné. Každopádne toto opatrenie je v záujme každého človeka smerom k sebe. Takto každý chráni hlavne seba. Ale samozrejme aj iných.

Ťažko povedať či majú zmysel obmedzenia týkajúce sa hromadných podujatí, svadieb a podobne. Logicky sa zdá že majú, otázka asi skôr bude, či škody, ktorým sa takto zamedzí sú väčšie ako tie ktoré kvôli tomu vznikajú.

Štatistiky vo viacerých krajinách napríklad jednoznačne dokazujú, že počet tých čo zomreli na rôzne choroby, pretože riadne nefungovalo zdravotníctvo a teda neboli liečení je omnoho vyšší ako počet tých čo by pri momentálnej smrtnosti zomreli na koronu a násobne vyšší oproti tým čo reálne zomreli. To sú vážne veci. Nemalo by sa na ne zabúdať.

Zomierajú tiež vo veľkom firmy. Za prvých deväť mesiacov tohto roku ich skolabovalo o 70 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roku. To tiež nie je sranda.70 % to nie sú dve alebo tri percentá. To je hrozivé číslo.

Ťažko teda určiť aké opatrenia prijať alebo neprijať. Vláda má v tomto smere ťažkú úlohu, lebo nech urobí čokoľvek zožne za to kritiku.

Každopádne jedno je isté, ak sa ešte raz zavrie ekonomika, už sa z toho nespamätá. Skoro všetci, ktorí fungujú v týchto korona podmienkach potvrdia, že dodávateľké reťazce sú úplne rozdrbané. Čokoľvek potrebujete musíte na to čakať týždne. Nikto nedrží nič skladom. Všetko sa objednáva.

Samozrejme sú odvetvia, ktoré prosperujú. Vždy aj v tej najhoršej kríze sú také. Dneska získavajú výrobcovia dezinfekcie, donášky, kuriérske služby a podobné. Celé odvetvia však kolabujú. Napríklad gastro, letecká doprava, kultúra a podobne.

Čím viac skrachuje firiem tým ťažšie budú životné podmienky stále väčšieho množstvá ľudí. A čím viac ľudí bude šetriť a bude bez peňazí tým viac skrachuje ďalších firiem a prevádzok a tento kolotoč ak sa roztočí, sa zastavuje len veľmi ťažko, to vie každý.

Preto opatrenia alebo neopatrenia –  treba to zvážiť múdro a citlivo. Treba nájsť tu pravú mieru, aby ľudia zbytočne neumierali, ale aby ani všetci nakoniec nehladovali. Ďalšie vypnutie spoločnosti už totiž ekonomika nezvládne.

Karol Kalapik