Aktuálne Vám vyšla kniha Řecká tragédie. Predstavte ju našim čitateľom.

Dlhodobo sa venujem problematike menových únií, už od svojich študentských rokov. Keď prepukla tzv. grécka dlhová kríza tak sa môj profesijný záujem spojil s tým, že naraz – cez všetky reči o európskych hodnotách – sa proti jednej krajine vyvalila obrovská vlna nenávisti a šovinizmu všetkého druhu.

Tzv. grécky problém sa navyše prejavil v roku 2010 v našich parlamentných voľbách a začalo byť jasné, že ide o prípad, ktorý sa politicky využíva na presadenie politiky škrtov. Preto bolo zásadné analyzovať grécky prípad podrobnejšie a odhaliť rad manipulácií a lží za ním. Koniec koncov s prednáškou “Grécka lož” som vtedy bola tiež na Slovensku a ešte dnes je možné ju dohľadať.

Dráma nemalo konca, preto som sa zapojila do akcií solidarity s gréckym ľudom a nakoniec požiadala Kostasa Tsivosa, či by sa so mnou nepustil do diela. Na ekonomiku som si trúfla sama, ale na dejinný kontext a politické súvislosti bol grécky znalec na nezaplatenie.

Grécko je teda hlavnou témou. Čo bolo dôvodom, že táto krajina stratila štvrtinu svojho hrubého domáceho produktu?

Hlavným dôvodom je “riešenie” gréckej dlhovej krízy. Na Grécko bola aplikovaná škrtacia politika, ktorá zlyhala vo všetkých ohľadoch – teda presnejšie zlyhala pre Grékov. Nielenže ekonomika stratila štvrtinu HDP, čo je porovnateľné s vojnovým stavom a jedná sa o najhoršiu situáciu od povojnovej štatistiky, akú sme mohli pri zemi, ktorá nie je rozvojová, zaznamenať. Takýto prepad má samozrejme svoje obrovské sociálne dopady.

Čo viac, grécky dlh sa nepodarilo stabilizovať, naopak – ako ho meriame v pomere k HDP, tak s prepadom HDP samozrejme ďalej rástol, nie klesal. Toto katastrofálne zlyhanie oných “záchranných programov”, ktoré samozrejme zachraňovali hlavne veriteľa, bolo až v posledných rokoch reflektované Medzinárodným menovým fondom.

Mnohí tvrdia, že si Grécko svoje problémy zavinilo samo. Vy však tvrdíte, že je to mýtus. Čo teda podľa Vás spôsobilo, že Grécko sa dnes utápa v nesplatiteľných dlhoch?

V knihe Grécka tragédia máme samozrejme rozobrané slabé stránky gréckej ekonomiky. Problém je v tom, že sa neustále hovorí o nadmernom sociálnom sektore gréckej ekonomiky, ale už sa takmer vôbec nehovorilo o neuveriteľných zbrojných výdavkoch – ktoré mimochodom pokračujú. Grécke zbrojné výdavky patria v rámci NATO medzi najvyššie, a to pozoruhodné je, že zbrojí proti svojmu aliančnému spojencovi – Turecku. V knihe je celá jedna kapitola venovaná korupčným škandálom súvisiacim s obrími zbrojnými zákazkami.

Ďalšia vec je sama podoba eurozóny, ktorá umožnila Grécku si požičiavať (a nielen Grécku, ale aj Írsku, Španielsku, Cypru atď.) A “prepáliť” jeho ekonomický rast v rokoch pred krízou. Investori totiž považovali, mylne, eurozónu za jednotné dlhové územie, takže ich obozretnosť bola veľmi nízka. A ťažko môžeme obozretným nazvať správanie, keď požičiavate niekomu, o kom viete, že nemôže splatiť – čo je mimochodom podobný scenár ako s americkými hypotékami.

Akú úlohu zohrávajú v gréckom dlhu nemecké a francúzske banky?

Nemecké a francúzske banky boli najväčšími veriteľmi Grécka – práve tieto banky “recyklovali” svoje prebytky v krajinách južného krídla. O tom už sa dnes tiež takmer nehovorí, pretože tá tzv. “záchrana” Grécka bola v reáli záchranou práve francúzskeho a nemeckého bankového sektora. Merkelovej sa však podarilo z toho urobiť problém pre celú eurozónu. V knihe uvádzam rozhovor s bývalým centrálnym bankárom Nemecka, ktorý toto jasne rozpoznal už na začiatku krízy s tým, že dlhy sú samozrejme nesplatiteľné a že o Grécko nikdy nešlo. Išlo o záchranu bankového sektora, podobne ako v USA.

Aký signál malo vyslať zatvorenie bánk v Grécku, ku ktorému došlo v roku 2015?

Obmedzenie likvidity pre grécke banky v lete 2015 bol jeden z najtvrdších nástrojov, ako donútiť vládu Syrizu k poslušnosti. Išlo o niekoľko vecí: jednak sa podvoliť diktátu Trojky a prijať nové škrtacie opatrenia, čo sa nakoniec po niekoľkých peripetiách stalo. Ale boli to dôležitejšie veci: zničiť ľavicový prístup ako alternatívu. Ukázať, že “tadiaľto cesta nevedie”, že je potrebné počúvať veriteľskú Trojku a že jednoducho “there is no alternative.” Zástancovia škrtacích opatrení, najmä Nemecko, si tak zaistili, že nákaza odporu sa udusí hneď v zárodku a že si nikto nedovolí ich politiku spochybňovať. Jediný, kto si to neskôr dovolil, bol Medzinárodný menový fond, s ktorým sú v spore dodnes.

Prečo podľa vás strany Syriza, ktorá zaujala tvrdý postoj voči EÚ nedokázala po voľbách v januári 2015 splniť predvolebné sľuby?

Vopred je potrebné povedať, že Syriza bola v strašne slabej pozícii. Zvíťazila v krajine, ktorá na tom bola najhoršie zo všetkých postihnutých krízou, v krajinách malej a periférnej, teda niekto, koho je ľahké obetovať, čo sa aj stalo. Proti Syrize stáli veľmi mocné sily, a to, že v jej programe bol rad dobrých opatrení – nadviazanie splácania dlhu na výkon ekonomiky, napríklad, pretože z ekonomiky, ktorá klesá voľným pádom toho jednoducho veľa nevytlčiete, nehralo rolu. Išlo skutočne o to, alternatívu zadupať do zeme a zničiť.

Podľa môjho názoru mala Syriza už pred voľbami viac gréckych občanov upozorňovať na to, že ak nemajú vlastnú menu a ak sa eura nechcú vzdať, tak sa sami chytajú do ťažkej situácie, pretože ak nie ste menový suverén, potom, ako sa tiež ukázalo, platí ” skôr tanky, dnes banky.

Čo by Grécku prinieslo vystúpenie z eurozóny? Malo by podľa vás vystúpiť?

Odchod z eurozóny mohol byť jednou z alternatív, teraz už tomu asi tak nie je, pretože situácia je trošku iná – aj vďaka tlaku MMF. Je potrebné si uvedomiť, že na odchod z eurozóny nie je žiadny jasne daný postup. Nehovorím, že je to nemožné, hovorím, že nie je jasné, ako by sa to vykonalo.

Navyše, v Grécku nepanovala veľmi ochota sa vrátiť k drachme, ktorá by bezpochyby devalvovala voči euru. Viem, že mnoho amerických ekonómov toto riešenie preferovala.

Bolo teda možné zabrániť vzniku gréckeho dlhu?

Nepovedala by som zabrániť vzniku, koniec-koncov, ktorá ekonomika nemá dlhy. Ale bolo možné zabrániť tomu, aby nakysla nesplatiteľnosť vyššie. Áno, zodpovednosť je ako na minulých gréckych vládach, tak i na veriteľoch, ktorí použili nízke úrokové sadzby pre financovanie južného krídla a chybne vnímali eurozónu ako dlhovú úniu. A samozrejme v posledných rokoch je zodpovednosť na veriteľoch, tej tzv. Trojke (Európska komisia, ECB, MMF), ktorí ordinovali Grécku takú politiku, že sa hospodársky a sociálny prepadalo a dlh narastal, namiesto aby sa zmenšoval.

Mala by sa časť dlhu Grécku odpustiť?

To sa malo stať hneď na začiatku. Lenže vtedy Nemecko presadilo tú svoju svätú trojicu, ktorá je sama o sebe nezmysel – žiadny odchod, žiadny bankrot, žiadne záchranné programy (no exit, no default, no bail out).

Každý, kto vie elementárne ekonomické počty, vedel od začiatku, že ten dlh je nesplatiteľný. MMF túto pozíciu prebral až v čase tretieho “záchranného balíka”, kedy vyšla drvivá kritika jeho postupu v prípade gréckej dlhovej krízy. Od tej doby tlačí na odpustenie dlhu, čo ale naráža na Nemecko, ktoré o tom nechce ani počuť. Historickú iróniou to bolo samozrejme tiež Grécko, ktoré v 50. rokoch sedelo pri stole, kde sa Nemecku odpúšťali dlhy spojené s druhou svetovou vojnou…

Doc. Ilona Švihlíková, PhD., vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, odbor medzinárodný obchod. Má doktorát z politológie a docentúru v oblasti medzinárodných vzťahov / medzinárodnej ekonómie. Titul docent obhájila na Slovensku. Je autorkou viacerých zaujímavých publikácií z oblasti globalizácie a politickej ekonómie: Globalizácia a kríza, Prelom. Od Veľkej recesie k Veľkej transformácii, Ako sme sa stali kolóniou a Grécka tragédia.