“Dobrý deň chcem sa spýtať keď som pri sv. spovedi povedala len všeobecne-hriechy proti 6 božiemu prikázniu ale nie konkrétny hriech platí mi to? Bola som potom na sv. prijímaní a nerada by som páchala svätokrádež.”
Kňaz Ľuboslav Petričko, ktorý pripravil odpoveď na túto otázku, vysvetľuje, že podľa učenia morálnych teológ je potrebné hriech pomenovať. Pri ťažkých hriechoch je potrebné uviesť aj počet koľko krát sme sa v tom-ktorom hriechu previnili, aby náš duchovný spovedník vedel, s ktorým hriechom máme väčší problém, čo nám má poradiť a ako nás ďalej duchovne viesť.
“Grécki otcovia ešte odporúčajú, že pri hriechoch proti 6. a 9. Božiemu prikázaniu je veľmi dobré robiť zriekanie sa potreby tohto hriechu, aby tá potreba tejto slasti /sladostrastije ,staroslov./ neprešla s nami na večnosť : ” Pane Ježišu pomôž mi, Pane Ježišu osloboď ma, Bože, buď milostivý mne hriešnemu.”
Teda duša a srdce musia cítiť zmenu po spovedi. “Pokánie- metanoia-zmena umu, zmena ducha v srdci, zmena stavu duše, zmena ducha v duši, lebo um je duch,” vysvetľuje Petričko.
Na záver ešte upozorňuje na to, že sa často spovedáme skôr na úrovni úsudku a logiky alebo zo strachu pred Božou spravodlivosťou. Lenže v takom prípade srdce ešte “ľúbi” ten hriech a takáto láska k tomu hriechu môže mať vo večnosti nad nami moc v podobe nekonečného nepokoja.
- Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
- Nevezmeš meno Božie nadarmo.
- Spomni, aby si deň sviatočný svätil.
- Cti otca svojho i matku svoju.
- Nezabiješ.
- Nezosmilníš.
- Nepokradneš.
- Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
- Nepožiadaš manželku blížneho svojho.
- Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.