Tisíce predstaviteľov svetovej elity sa pred včerom ráno zišli v Davose na svojom najdôležitejšom každoročnom stretnutí: zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF). Okrem hláv štátov z celého sveta sa tu stretnú aj generálni riaditelia spoločností Amazon, BlackRock, JPMorgan Chase, Pfizer a Moderna, predseda Európskej komisie, výkonný riaditeľ MMF, generálny tajomník NATO, šéfovia FBI a MI6, vydavateľ denníka The New York Times a, samozrejme, neslávne známy hostiteľ podujatia – zakladateľ a predseda WEF Klaus Schwab. Na ich ochranu môže byť nasadených až 5 000 vojakov.

Vzhľadom na takmer karikaturistický elitársky charakter tohto podujatia sa zdá byť prirodzené, že sa táto organizácia stala predmetom najrôznejších konšpiračných teórií týkajúcich sa jej údajných zlých úmyslov a tajných plánov súvisiacich s pojmom “veľký reset”. V skutočnosti nie je na WEF nič konšpiračné, pokiaľ konšpirácie predpokladajú utajenie. Naopak, WEF – na rozdiel napríklad od Bilderbergu – je veľmi otvorený, pokiaľ ide o jeho program: zasadnutia môžete dokonca sledovať naživo online.

WEF, ktorý v roku 1971 založil sám Schwab, sa “usiluje o zlepšenie stavu sveta prostredníctvom spolupráce verejného a súkromného sektora”, známej aj ako viacstranné riadenie. Ide o to, že globálne rozhodovanie by nemalo byť ponechané na vlády a národné štáty – ako v povojnovom multilaterálnom rámci zakotvenom v OSN – ale malo by zahŕňať celý rad mimovládnych zainteresovaných strán: orgány občianskej spoločnosti, akademických odborníkov, mediálne osobnosti a predovšetkým nadnárodné korporácie. Podľa vlastných slov je cieľom projektu WEF “nanovo definovať medzinárodný systém ako širší, mnohostranný systém globálnej spolupráce, v ktorom sú medzivládne právne rámce a inštitúcie zakotvené ako základná, ale nie jediná a niekedy nie najdôležitejšia zložka”.

Aj keď to môže znieť celkom neškodne, presne to vystihuje základnú filozofiu globalizmu: izolovať politiku od demokracie tým, že sa rozhodovací proces presunie z národnej a medzinárodnej úrovne, kde občania teoreticky môžu do určitej miery ovplyvňovať politiku, na nadnárodnú úroveň tým, že sa do čela globálnych rozhodnutí týkajúcich sa všetkého, od výroby energie a potravín až po médiá a verejné zdravie, postaví samostatne vybraná skupina nevolených a nezodpovedných “zainteresovaných strán” – hlavne korporácií. Základom tejto nedemokratickej filozofie je tá istá filozofia, ktorá je základom filantrokapitalistického prístupu ľudí, ako je Bill Gates, ktorý je sám dlhoročným partnerom WEF: mimovládne sociálne a podnikateľské organizácie sú najvhodnejšie na riešenie svetových problémov ako vlády a multilaterálne inštitúcie.

Hoci WEF čoraz viac zameriava svoju agendu na módne témy, ako je ochrana životného prostredia a sociálne podnikanie, niet pochýb o tom, ktoré záujmy Schwabovo dieťa v skutočnosti podporuje a posilňuje: WEF je sám z väčšej časti financovaný približne 1 000 členskými spoločnosťami – zvyčajne globálnymi podnikmi s mnohomiliardovým obratom, medzi ktoré patria niektoré z najväčších svetových korporácií v oblasti ropy (Saudi Aramco, Shell, Chevron, BP), potravín (Unilever, The Coca-Cola Company, Nestlé), technológií (Facebook, Google, Amazon, Microsoft, Apple) a farmaceutických výrobkov (AstraZeneca, Pfizer, Moderna). Veľmi výstižné je aj zloženie správnej rady WEF, v ktorej sú Laurence D. Fink, generálny riaditeľ spoločnosti Blackrock, David M. Rubenstein, spolupredseda skupiny Carlyle, a Mark Schneider, generálny riaditeľ spoločnosti Nestlé. Netreba sa uchyľovať ku konšpiračným teóriám, aby sme zistili, že program WEF je oveľa pravdepodobnejšie prispôsobený záujmom jeho sponzorov a členov správnej rady – svetových ultrabohatých a korporátnych elít – než “zlepšeniu stavu sveta”, ako organizácia tvrdí.

Azda najsymbolickejším príkladom globalistického tlaku WEF je kontroverzná dohoda o strategickom partnerstve, ktorú organizácia podpísala s OSN v roku 2019 a ktorá podľa mnohých vtiahla OSN do logiky spolupráce verejného a súkromného sektora WEF. Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 400 organizácií občianskej spoločnosti a 40 medzinárodných sietí, dohoda predstavuje “znepokojujúce korporátne ovládnutie OSN, ktoré nebezpečne posunulo svet smerom k sprivatizovanej globálnej správe”. Ustanovenia strategického partnerstva, ako poznamenávajú, “v skutočnosti zabezpečujú, že vedúci predstavitelia spoločností sa stanú “šepkajúcimi poradcami” vedúcich oddelení systému OSN, ktorí budú využívať svoj súkromný prístup na presadzovanie trhových ziskových “riešení” globálnych problémov, pričom budú podkopávať skutočné riešenia zakotvené vo verejnom záujme a transparentných demokratických postupoch”.

Toto prevzatie globálnej agendy korporáciami, ktorému WEF napomáha a podporuje, sa prejavilo najmä počas pandémie Covid-19. Globálna zdravotná politika a “pripravenosť na epidémie” sú už dlho v centre pozornosti WEF. V roku 2017 sa v Davose začala Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (Coalition for Epidemic Preparedness Innovations – CEPI) – iniciatíva zameraná na zabezpečenie dodávok vakcín pre prípad globálnych núdzových situácií a pandémií, ktorú financujú vládni a súkromní darcovia vrátane Gatesa. Potom v októbri 2019, len dva mesiace pred oficiálnym začiatkom epidémie vo Wuhane, WEF spoluorganizoval cvičenie s názvom Udalosť 201, ktoré simulovalo “vypuknutie nového zoonotického koronavírusu prenášaného z netopierov na ošípané na ľudí, ktorý sa nakoniec stane účinne prenosným z človeka na človeka, čo vedie k závažnej pandémii”. Organizátori uviedli, že v prípade pandémie by mali vlády jednotlivých štátov, medzinárodné organizácie a súkromný sektor poskytnúť dostatočné zdroje na výrobu a distribúciu veľkého množstva vakcín prostredníctvom “silných foriem spolupráce verejného a súkromného sektora”.

Dá sa teda povedať, že keď vypukla pandémia Covid, WEF mal dobrú pozíciu na to, aby prevzal ústrednú úlohu v reakcii na pandémiu. Práve na stretnutí v Davose 21. – 24. januára 2020 – niekoľko týždňov po identifikácii nového koronavírusu v Číne – sa CEPI stretol s generálnym riaditeľom spoločnosti Moderna Stéphanom Bancelom, aby v spolupráci s Národným inštitútom zdravia (NIH) v USA vypracoval plány na vakcínu proti Covid-19. Neskôr v tomto roku sa CEPI podieľala na založení organizácie Covid-19 Vaccines Global Access (Covax) v spolupráci s WHO a na poskytnutí finančných prostriedkov na niekoľko vakcín Covid.

Tieto verejno-súkromné a korporátne orientované koalície – všetky s väzbami na WEF a mimo dosahu demokratickej zodpovednosti – zohrali kľúčovú úlohu pri presadzovaní reakcie na pandémiu zameranej na očkovanie a zisk a potom pri dohľade nad zavádzaním vakcín. Inými slovami, pandémia jasne ukázala dôsledky desaťročia trvajúceho globalistického tlaku WEF. Opäť by bolo nesprávne považovať to za sprisahanie, pretože WEF vždy veľmi otvorene hovoril o svojich cieľoch: je to jednoducho nevyhnutný výsledok “multistakeholderského” prístupu, v ktorom majú súkromné a “filantropické” záujmy väčšie slovo v globálnych záležitostiach ako väčšina vlád.

Znepokojujúce však je, že WEF teraz presadzuje rovnaký prístup zhora nadol, ktorý je riadený korporáciami, v mnohých ďalších oblastiach, od energetiky cez potraviny až po globálnu politiku dohľadu – s rovnako dramatickými dôsledkami. Existuje dôvod, prečo sa zdá, že vlády sú často tak ochotné súhlasiť s týmito politikami, a to aj napriek širokému spoločenskému odporu: stratégia WEF totiž už roky nespočíva len v tom, že sa snaží presunúť moc od vlád – ale aj preniknúť do nich.

WEF to do veľkej miery dosiahol prostredníctvom programu známeho ako iniciatíva Young Global Leaders (YGL), zameraného na vzdelávanie budúcich globálnych lídrov. Iniciatíva, ktorá sa začala v roku 1992 (vtedy pod názvom Global Leaders for Tomorrow), vychovala mnoho globalisticky orientovaných hláv štátov, ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikov. Tony Blair bol napríklad účastníkom prvého podujatia a Gordon Brown sa ho zúčastnil v roku 1993. V skutočnosti sa na jej začiatku zúčastnili aj ďalší budúci lídri vrátane Angely Merkelovej, Viktora Orbána, Nicholasa Sarkozyho, Guya Verhofstadta a Josého Mariu Aznara.

V roku 2017 Schwab priznal, že využil program Young Global Leaders na “preniknutie do kabinetov” viacerých vlád, a dodal, že od roku 2017 bola “viac ako polovica”členov kabinetu kanadského premiéra Justina Trudeaua členmi tohto programu. Nedávno, po návrhu holandského premiéra Marka Rutteho drasticky znížiť emisie dusíka v súlade so “zelenými” politikami inšpirovanými WEF, čo v krajine vyvolalo veľké protesty, kritici upozornili na skutočnosť, že okrem toho, že samotný Rutte má úzke väzby na WEF, jeho minister sociálnych vecí a zamestnanosti bol v roku 2008 zvolený za Mladého globálneho lídra WEF, zatiaľ čo jeho podpredsedníčka vlády a ministerka financií Sigrid Kaagová je prispievateľkou do programu WEF. V decembri 2021 holandská vláda zverejnila svoju predchádzajúcu korešpondenciu so zástupcami Svetového ekonomického fóra, z ktorej vyplýva rozsiahla interakcia medzi WEF a holandskou vládou.

Na inom mieste bol oddaným členom a prispievateľom do agendy WEF aj bývalý srílanský premiér Ranil Wickremesinghe – ktorý bol minulý rok nútený odstúpiť po ľudovom povstaní proti jeho rozhodnutiu zakázať hnojivá a pesticídy v prospech ekologických, “klimaticky priaznivých” alternatív. V roku 2018 uverejnil na webovej stránke tejto organizácie článok s názvom: “Takto urobím svoju krajinu bohatou do roku 2025”. (Po protestoch WEF tento článok zo svojej webovej stránky rýchlo odstránil). Opäť sa zdá byť jasné, že úloha WEF pri formovaní a výbere členov svetových politických elít nie je konšpiráciou, ale skôr veľmi verejnou politikou – a Schwab sa ňou rád chváli.

V konečnom dôsledku nemožno poprieť, že WEF disponuje obrovskou mocou, ktorá upevnila vládu nadnárodnej kapitalistickej triedy v takej miere, akú sme v histórii ešte nezažili. Je však dôležité si uvedomiť, že jej moc je len prejavom moci “nadtriedy”, ktorú reprezentuje – maličkej skupiny, ktorá podľa výskumníkov tvorí najviac 6 000 alebo 7 000 ľudí, teda 0,0001 % svetovej populácie, a predsa je mocnejšia ako akákoľvek spoločenská trieda, ktorú svet kedy poznal. Samuel Huntington, ktorému sa pripisuje vynález pojmu “davoský človek”, tvrdí, že členovia tejto globálnej elity “nemajú potrebu národnej lojality, národné hranice považujú za prekážky, ktoré našťastie miznú, a národné vlády považujú za pozostatky z minulosti, ktorých jedinou užitočnou funkciou je uľahčovať globálne operácie elity”. Bolo len otázkou času, kedy si títo ctižiadostiví kozmokrati vyvinú nástroj, prostredníctvom ktorého budú môcť naplno uplatňovať svoju nadvládu nad nižšími vrstvami – a WEF sa na to ukázal ako ideálny nástroj.