Svet 13. decembra 2017 (HSP/idnes/Foto: TASR/AP- Fred Ernst)
Nenarodené dieťa je spravidla od 30. týždňa tehotenstva v tele matky hlavou dole. Takúto polohu človek po narodení však už nemôže zaujať
Niekoľko hodín by sa hlavou dole možno vydržať dalo, ako napríklad v USA dokázali desiatky ľudí v takejto polohe vydržať kvôli zastavenej horskej dráhe dve-tri hodiny a neboli ohrození na živote, ale radšej to netreba skúšať.
Stránka idnes.cz zašla po príklad aj do čias antiky, kedy jednou z foriem trestu bolo aj ukrižovanie hlavou dole a odsúdení v utrpení zvyčajne skonali zhruba do jedného dňa. Spomína tiež prípad muža z roku 2009, ktorý uviazol hlavou dole v jaskyni a záchranári k nemu prišli po 28 hodinách už neskoro.
Vtedy už totiž organizmus nevydrží neúnosný tlak svojich ťažkých orgánov, ktoré na to nie sú stavané (napríklad zhruba 1,5-kilogramová pečeň by takto tlačila na pľúca), nehovoriac už o iných komplikáciách. Zdraví či trénovaní by všeobecne asi prežila v tejto neprirodzenej polohe dlhšie, ale len o niekoľko desiatok hodín viac. Ani iluzionista David Blake v roku 2008 nemohol zostať dole hlavou plných cca 60 hodín, ale pravidelne dvíhal hlavu hore, aby tak doslova rozhýbaval krv v tele.
Deti v matkinom”brušku” vydržia byť hlavou dole preto, lebo sú tam stočené do klbka a sú jednoducho výrazne menšie. Rozdiel tlakov závisí od troch veličín: gravitačného zrýchlenia, hustoty kvapaliny (čiže krvi), výškový rozdiel. V prvých dvoch nie je medzi narodeným a nenarodeným rozdiel, ale práve to, že je dospelý človek oveľa vyšší, nedokáže byť dole hlavou dlhý čas. Navyše, okolo dieťatka je plodová voda, ktorá zmierňuje vplyv gravitácie, a hlavnou funkciou jeho obehového systému je doprava živín z placenty, čo je teda menej náročné ako u dospelého človeka, ktorého srdce sa musí vyrovnávať s náhlejšími a dynamickejšími zmenami.