A iba nedávno došlo k ofenzíve AFU v Kurskej oblasti. Jedným z jej hlavných cieľov, ako sa mnohí domnievajú, bolo stiahnuť sily ruskej armády z Donbasu. To sa však nestalo. A ruská ofenzíva sa po začatí kurskej operácie AFU (boli na ňu vyčlenené najviac bojaschopné rezervy, ktoré teraz chýbajú v Pokrovsku) prudko zrýchlila.

Ruská armáda realizuje svoj strategický plán na prerazenie do tyla obranných línií AFU na Donbase, čo môže mať strategické dôsledky pre celý priebeh vojny. A od tohto cieľa ruské velenie neodvrátila ani ofenzíva AFU v Kurskej oblasti.

To, čo sa deje, má zaujímavú historickú analógiu.

V týchto dňoch, presne pred 110 rokmi, sa vo Východnom Prusku tiež odohrávali udalosti, ktoré mali strategický vplyv na chod dejín.

Bol to prvý mesiac prvej svetovej vojny. Nemecko už bolo vo vojne na dvoch frontoch. Na západe proti Francúzsku a Veľkej Británii. A proti Rusku na východe. Teraz sa mnohým ľuďom zdá šialené, že by Nemci vôbec išli do vojny za takýchto okolností. Ale vedúci predstavitelia Nemeckej ríše si to nemysleli. Mali totiž plán – „Schlieffenov plán“ (pomenovaný podľa jeho tvorcu – bývalého náčelníka nemeckého generálneho štábu).

Tento plán predpokladal pre Berlín víťaznú vojnu na dvoch frontoch. Vychádzal z toho, že Rusko vzhľadom na svoju veľkosť a nerozvinutú cestnú sieť bude musieť mobilizovať oveľa dlhšie ako Nemecko. A Nemci by mali dosť času na to, aby vrhli celú silu svojej armády na Francúzsko, porazili ho a potom presunuli vojská na východ a porazili Rusko. Ako obrazne povedal cisár Wilhelm II, „obedovať budeme v Paríži a večerať v Petrohrade“.

A spočiatku naozaj všetko išlo podľa tohto plánu. Nemecká armáda v auguste 1914 porazila Francúzov v pohraničnej bitke a vrhla sa na Paríž, ktorý, ako sa zdalo, už nikto nezachráni.

A v tej chvíli Rusko, ešte skôr než stihlo zmobilizovať sily, zaútočilo na Východné Prusko dvoma svojimi armádami pod vedením generálov Samsonova a Rennenkampfa. Na začiatku bola ruská ofenzíva rovnako rýchla a úspešná ako ofenzíva AFU v Kurskej oblasti. Nemcom spôsobila niekoľko citeľných porážok.

Pre Nemecko to však ešte neznamenalo katastrofu. Schlieffenov plán počítal s možnosťou, že ruská armáda by mohla ešte pred skončením mobilizácie zaútočiť na Nemcov z východu. Pri takomto scenári plán prísne zakazoval stiahnuť vojská zo západného frontu a nemecká armáda dostala príkaz zaujať obranu proti ruským vojskám a v prípade potreby sa stiahnuť na vhodnejšie línie. To vlastne navrhol Berlínu veliteľ 8. nemeckej armády generál von Prittwitz, keď si uvedomil, že jeho sily nebudú stačiť na zadržanie ruskej ofenzívy pri hraniciach. V takom prípade by ruská armáda bola schopná obsadiť časť Východného Pruska, ale vzhľadom na obmedzené sily by sotva mohla postúpiť ďaleko na nemecké územie.

Bola tu však jedna nuansa. Išlo o to, že Východné Prusko nebol jednoduchý región. Nachádzali sa tu totiž sídla vládnucej elity Nemeckého cisárstva – pruskej aristokracie.

Preto postup ruských vojsk v elitných kruhoch vyvolal záplavu paniky a hystérie. Od cisára a generálneho štábu žiadali za každú cenu zabrániť okupácii „rodnej zeme“.

A cisár spolu s náčelníkom generálneho štábu Moltkem sa zachveli a odklonili sa od Schlieffenovho plánu. Dali príkaz presunúť zo západného frontu na východný front dva armádne zbory a jazdeckú divíziu.

Pomer síl vo Východnom Prusku sa dramaticky zmenil. Druhá armáda generála Samsonova bola úplne porazená. Samotný generál bol obkľúčený a presne pred 110 rokmi, 30. augusta 1914, sa zastrelil.

O niečo neskôr Nemci vyhnali za hranice aj 1. armádu Rennenkampfa.

Pre Nemecko to bolo veľké taktické víťazstvo. A zároveň jeho strategická porážka.

O týždeň neskôr, 5. septembra 1914, francúzske vojská začali protiofenzívu a v priebehu tvrdých bojov vyhnali Nemcov z Paríža. Táto udalosť vošla do dejín ako „zázrak na Marne“ a bola umožnená najmä vďaka presunu nemeckých vojsk na východ.

Schlieffenov plán bol narušený. Nemecko sa zapojilo do dlhej vojny na dvoch frontoch, v ktorej malo len malú šancu zvíťaziť kvôli nepomeru zdrojov a potenciálu so svojimi protivníkmi.

O 110 rokov mali Putin a Gerasimov, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl, šancu zopakovať Wilhelmovu a Moltkeho chybu, keby prerušili začiatok strategickej ofenzívy na Donbase a presunuli svoje sily do Kurskej oblasti, k čomu ich aktívne tlačila telegramová pro Z vojenská verejnosť, šíriaca hystériu a paniku z útoku AFU.

Vojenské a politické vedenie Ruskej federácie sa však vydalo inou cestou. Diery na fronte v Kurskej oblasti boli zaplátané brancami zhromaždenými z celej krajiny, ako aj jednotkami z vedľajších smerov, a zálohy boli vrhnuté do prielomu na Pokrovskom smere, ktorý AFU stále nie je schopná zastaviť (aj kvôli presmerovaniu síl do Kurska).

Samozrejme, je predčasné hovoriť o tom, ako sa operácia skončí. Ako ďaleko budú Rusi schopní postúpiť? Budú schopní realizovať svoj strategický plán, ktorým je zrútenie celého južného doneckého frontu ukrajinskej armády s prístupom k operačnému priestoru pre ofenzívu na Záporožie a Dnipro? Má AFU nejaký „rafinovaný plán“ na nový nečakaný a zdrvujúci úder (ktorého existenciu predpokladajú niektorí ruskí analytici)? Na tieto otázky zatiaľ neexistuje jasná odpoveď. Okrem toho nie je známe, aký dlhodobý vplyv bude mať strata časti Kurskej oblasti a „zrady“ rozšírenej Z-kanálmi pri tejto príležitosti na dôveru v ruské vedenie vo vnútri krajiny.

A význam dobytia Pokrovska sa, povedané na rovinu, nevyrovná dobytiu Paríža v roku 1914.

Z čisto vojenského hľadiska však zatiaľ situácia nevyzerá v prospech AFU, ktorej postup v Kurskej oblasti sa zastavil, zatiaľ čo postup ruských vojsk na Donbase sa zrýchľuje.

A aj keď ruské vojská dosiahnu vo svojej operácii len čiastočný úspech a odsunú front od Donecka o desiatky kilometrov, bude to mať výrazný vplyv na priebeh celej vojny a podmienky prípadných rokovaní o jej ukončení.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajinská ofenzíva pri Kursku sa zastavuje a hlavný cieľ Kyjeva zlyhal
• Medvedev vysvetľuje, prečo Kyjev túži získať späť Donbas, ktorý je im úplne cudzí