Čiastočné odpovede na tieto otázky vám prinášame sprostredkovaním pohľadu viacerých expertov na túto sankčnú vojnu z portálov Vzgľad, RIA, The Hindu, Financial Times, Rystad, Braemar, Global Times.

Západné ropné sankcie vstúpili do platnosti v pondelok 5. decembra, keď Európska únia prestala prijímať ruskú ropu prepravovanú po mori a krajiny G7, Austrália a Európska únia uvalili na jej námornú prepravu cenový limit 60 USD za barel. Ruský vicepremiér Alexander Novak v komentári k rozhodnutiu a hroziacemu embargu uviedol, že Rusko nebude akceptovať strop na ceny ropy, aj keby malo znížiť ťažbu. Dodal, že takéto obmedzenia sú zásahom do trhových nástrojov a Rusko je pripravené spolupracovať len s tými spotrebiteľmi, ktorí budú pracovať na trhových podmienkach. Dodávky ropy z projektu Sachalin-2 sú dočasne, do 30. septembra 2023, vylúčené z cenového stropu, ak smerujú do Japonska. Na základe všeobecnej licencie ministerstva financií USA, ktorá vysvetľuje mechanizmus cenového stropu, môžu osoby z USA vykonávať finančné transakcie súvisiace s dodávkami ruskej ropy do Bulharska, Chorvátska, ako aj do viacerých vnútrozemských krajín Európskej únie. Okrem toho sa na prepravu cez ropovod Družba nevzťahujú žiadne obmedzenia ani v rámci cenového stropu, ani v rámci embarga.

Ako sa z tejto situácie vykrúca Nemecko a kedy postihnú sankcie aj ropovod Družba?

Zavedenie cenového stropu na ruskú ropu a ropné embargo EÚ je signálom pre dramatické zmeny na svetovom trhu s ropou. Ropné embargo však bolo očakávanou udalosťou, zatiaľ čo na cenovom strope sa krajiny EÚ dokázali dohodnúť len niekoľko dní pred 5. decembrom. Podpísali sa pod neho len krajiny G7, ktoré to celé začali, a EÚ. Koalícia je pomerne malá. Západu sa nepodarilo prinútiť Čínu a Indiu, hlavných odberateľov ruskej ropy, aby sa k nemu pridali. Nemecko sa však podľa všetkého nevzdáva nádeje. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková pred svojou návštevou v Naí Dillí pre denník The Hindu uviedla, že Nemecko dúfa, že India podporí obmedzenie cien ruskej ropy.

Pravdepodobnosť, že sa tak stane, je však veľmi malá. „Nie je pravda, že Nemecko sa bude snažiť presadiť túto myšlienku. Po prvé, Nemecko nie je hráčom, ktorý by mohol prinútiť Indiu zmeniť svoj postoj. Na medzinárodnej scéne nemá dostatočnú váhu. Jediný, koho by India mohla počúvať, by boli USA,“ povedal Igor Juškov, popredný expert Národného fondu energetickej bezpečnosti RF.

Washington predtým vyzval Indiu, aby sa pripojila k tejto protiruskej ropnej koalícii, ale Dillí tieto výzvy ignorovalo. „Po druhé, Nemecko, podobne ako iné európske krajiny, by v skutočnosti nemalo prospech z toho, aby prinútilo Indiu pripojiť sa k ruskému cenovému stropu pre ropu. Ak India odmietne kupovať ruskú ropu za trhové ceny, Rusko splní svoje hrozby a prestane Indom dodávať ropu. India sa stala najväčším odberateľom ruskej ropy, ktorá sa prepravuje po mori. Takéto objemy, ktoré teraz India odoberá z Ruska, nie je nikto iný na trhu schopný absorbovať. Distribúcia týchto objemov menším spotrebiteľom bude trvať prinajmenšom mesiace alebo dokonca roky. To by zaručilo prudký pokles ťažby a vývozu ropy z Ruska a obrovský nárast cien všetkej zostávajúcej ropy na svete,“ hovorí Juškov.

V októbri sa Rusko stalo najväčším dodávateľom ropy do Indie, čím predbehlo tradične dominantnú Saudskú Arábiu a Irak na indickom trhu (údaje spoločnosti Vortexa). V hre boli dodávky takmer 1 milióna barelov denne. Ak by Rusko bolo nútené odmietnuť dodávať tento objem do Indie a znížiť vývoz o tento milión, Európania by museli súťažiť s Indmi o zvyšnú ropu na trhu z toho istého Iraku, Saudskej Arábie a ďalších krajín. Inými slovami, pre Nemcov je ekonomicky nevýhodné nútiť Indiu, aby sa pripojila ku koalícii G7 a EÚ v súvislosti s cenovým stropom. Nemecko bude skôr rokovať s Indmi, aby zvýšili dodávky nafty a iných ropných produktov, ktoré sa vyrábajú z ruskej ropy, z Indie. Nemecko sa totiž ocitlo v zložitej situácii. Nemecko a Poľsko chcú, aby sa v roku 2023 na národnej úrovni zakázal nákup ruskej ropy cez ropovod Družba. V súčasnosti sa na potrubie nevzťahujú žiadne obmedzenia – ani cenový strop, ani embargo. Kapacita nemeckého prístavu Rostock a potrubia do nemeckých rafinérií však nestačia na plné zaťaženie nemeckých rafinérií. Nemecko si bude musieť vyhradiť určitú kapacitu v prístave Gdansk na prepravu neruskej ropy ropovodom Družba do svojich rafinérií. Je to drahé a hlavne to vytvára závislosť od Poľska, ktoré pravidelne tvrdo dráždi Nemcov, napríklad tým, že požaduje reparácie za druhú svetovú vojnu. Nemci preto môžu diskutovať o zvýšení dodávok už hotových ropných produktov z Indie.

Pokiaľ ide o Rusko, jeho najvyšší predstavitelia opakovane vyhlásili, že za žiadnych okolností nebudú predávať ropu za netrhové ceny, t. j. za cenový strop. Pozícia Moskvy sa nezmenila: „Sme presvedčení, že tento nástroj je netrhový, neefektívny, hrubo zasahuje do trhových nástrojov a je v rozpore so všetkými pravidlami Svetovej obchodnej organizácie – WTO,“ povedal ruský vicepremiér Alexander Novak. Podľa neho zavedenie takéhoto nástroja môže viesť len k destabilizácii trhu, nedostatku energetických zdrojov, zníženiu investícií a tento mechanizmus môže v budúcnosti ovplyvniť aj iné tovary alebo krajiny. Na základe tejto pozície Rusko sľubuje odvetné sankcie. „S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o symbolický zákaz dodávok ropy a ropných produktov do krajín G7 a Európy,“ povedal Juškov. V tomto prípade podľa neho v podstate utrpí len Japonsko, ktoré urobilo výnimku a umožnilo nakupovať ruskú ropu zo Sachalinu-2 za trhovú cenu. Ostatné krajiny buď nekupovali ruskú ropu a ropné produkty, ako napríklad Kanada, alebo kupovali len nepatrné omrvinky, ako napríklad Austrália, alebo odmietli nakupovať samy, ako napríklad USA a EÚ.

Podarí sa Rusku vytvoriť  tieňovú flotilu tankerov?

Rusko pritom nestráca čas a aktívne sa pripravuje na to, aby bolo schopné prepravovať svoju ropu na nové trhy. Ak sa zákaz poistenia takejto prepravy rieši vlastnými poisťovňami, ktorých riziká sú zabezpečené štátnymi zárukami, problém dostupnosti tankerov, ktoré by prepravovali ruskú ropu mimo podmienok cenového stropu stanoveného Západom, sa vyriešil odkúpením týchto lodí. Rusko diskrétne vytvorilo „tieňovú flotilu“ viac ako 100 tankerov, aby obišlo cenový strop. Tieto lode majú podľa Financial Times zvyčajne 12-15 rokov a v najbližších rokoch by mohli byť ľahko odpísané. Podľa spoločnosti Rystad potrebuje Rusko na udržanie súčasného vývozu viac ako 240 tankerov. Podľa analýzy spoločnosti Braemar by ruskí prevádzkovatelia mohli kúpiť 29 veľmi veľkých tankerov na prepravu ropy (VLCC), každý s kapacitou viac ako 2 milióny barelov, plus 31 tankerov triedy Suezmax s kapacitou približne 1 milión barelov, 49 tankerov triedy Aframax s kapacitou 700 000 barelov. Rusko teda rozhodne s nákupmi neskončilo a bude pokračovať v budovaní svojej „tieňovej“ flotily. Tieto informácie sú neoficiálne a je ťažké analyzovať, koľko tankerov už Rusko má a koľko ich ešte potrebuje kúpiť. „Myslím si, že Rusko skutočne nakupuje takéto plavidlá vrátane lodí ľadovej triedy. Rusko pravdepodobne plánuje v lete využívať Severnú morskú cestu ako kratšiu trasu na dodávanie ropy a ropných produktov spotrebiteľom. Čím kratšia je vzdialenosť, tým menej tankerov je potrebných na prepravu rovnakého objemu ropy,“ hovorí odborník. V zime však bude Rusko pravdepodobne musieť vyvážať ropu do Ázie najmä z Novorossijska cez Suezský prieplav. V prvých týždňoch by sme mali očakávať pokles vývozu ropy z Ruska, ale z mesiaca na mesiac sa objemy vývozu podľa expertov zrejme obnovia.

Ako vníma reakciu Ruska strojca sankcií Biely dom?

Reakcia Ruska na obmedzenie cien ropy neprekvapila ani Biely dom. Ten podľa hovorkyne Karin Jean-Pierreovej očakáva, že Rusko bude naďalej dodávať palivo na svetové trhy. „Pokiaľ ide o reakciu Ruska, tá nás neprekvapila. Našou úlohou je zabezpečiť prísun ruskej ropy na svetový trh,“ povedala Jean-Pierreová počas pravidelného brífingu v odpovedi na otázku, ako Biely dom vníma reakciu Moskvy na tento krok. Washington sa podľa neho domnieva, že cenový strop stanovený krajinami G7 a Austráliou na úrovni 60 USD za barel je dostatočný na to, aby Moskva mohla pokračovať vo vývoze ropy do iných krajín. Jean-Pierreová však upozornila, že tento „cenový strop“ by sa mohol upraviť, aby sa ešte viac obmedzili príjmy Ruska z predaja čierneho zlata. „Veríme, že ide o bezprecedentný krok, ktorý v tomto prípade dokazuje jednotu USA a ich spojencov a partnerov. Veríme, že je to krok vpred,“ zdôraznila.

Čo hovoria čísla?

Cenové obmedzenia na dovoz ruskej ropy v roku 2023 sa nedotknú približne 24 miliónov ton suroviny, vypočítal pre RIA Novosti zástupca vedúceho oddelenia „Ekonomika odvetví palivového a energetického komplexu“ Ústredného centra pre výskum cenných papierov Sergej Kolobanov.

„V roku 2023 bude vylúčených približne 20 miliónov ton do Európy cez potrubie (ropovod Družba – pozn. red.) plus námorné dodávky do Bulharska a 4 milióny ton do Japonska. Okrem toho 20 miliónov ton do Európy nie je maximálna možná dodávka, ale naše odhady ,politického´ dopytu po ruských surovinách,“ uviedol expert. Na základe údajov FCS Kolobanov odhaduje, že v roku 2019 sa do Európy vyviezlo 140 miliónov ton ropy a do Japonska 6,4 milióna ton. V roku 2020 do Európy 120 miliónov ton a do Japonska 5,9 milióna ton a v roku 2021 111 miliónov ton a 4,5 milióna ton. Odborník zároveň predpokladá, že do konca roka 2022 by dodávky ruskej ropy do Európy mohli klesnúť pod 100 miliónov ton a do Japonska pod 2 milióny ton.

Podľa ďalšieho analytika Maxima Kaniščeva, riaditeľa výskumného centra Anselm, sa dodávky po mori do Bulharska a prostredníctvom ropovodov do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky, ktoré dostali výnimky zo zákazu dovozu EÚ, môžu zastaviť na podnet Ruska. To isté platí aj pre projekt Sachalin-2, z ktorého sa zatiaľ môžu dodávky do Japonska realizovať bez cenového stropu. „Úlohou Moskvy je teraz nájsť rovnováhu medzi sľubmi, že prestane dodávať ropu krajinám, ktoré sa zúčastňujú na cenovom strope, a zachovaním rozpočtových príjmov. Hranica je tenká – ak sa budete riadiť duchom vyhlásení Ruska, potom všetky krajiny, ktoré podporili obmedzenia, už nebudú dostávať ruskú ropu bez ohľadu na spôsob, akým ju dostávajú – po mori alebo ropovodom,“ povedal Kaniščev s tým, že tieto objemy sú pre ruskú ekonomiku málo dôležité, takže ich zachovanie je politickou otázkou.

Rusko pracuje na mechanizmoch na zákaz obmedzenia cien ropy, keďže nemieni uplatňovať nástroje súvisiace s obmedzením, ktoré zaviedol Západ, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak. Zároveň dodal, že postoj Moskvy k stropu cien ropy zostáva nezmenený: je to surový a netrhový nástroj a Rusko bude dodávať ropu a ropné produkty len za trhových podmienok, aj keby malo znížiť ťažbu.

Akú úlohu zohraje OPEC+?

Krajiny OPEC+ na čele s Ruskom a Saudskou Arábiou sa môžu dohodnúť na znížení ťažby ropy, aby ponechali svetové ceny na určitej úrovni, a v takom prípade cenový strop na ropu z Ruska nebude mať želaný účinok, píše čínske štátne vydanie Global Times. Analytici sa napríklad domnievajú, že vplyv cenových stropov na priamy obchod s ropou medzi Ruskom a EÚ je takmer zanedbateľný. Podľa Zhang Honga, spolupracovníka Ústavu pre štúdium Ruska, východnej Európy a strednej Ázie Čínskej akadémie spoločenských vied, Moskva v každom prípade podnikne odvetné kroky na diplomatickej úrovni, aby nestratila možnosť určovať ceny energií. Podľa experta je dôvodom zmrazenie obchodných vzťahov medzi oboma stranami, pričom Západ má v úmysle ovplyvniť ruský vývoz ropy a rokovania o cenách s tretími stranami. Hong však dodal, že ak cena klesne na 30 USD, Moskva sa môže rozhodnúť znížiť ťažbu, čo by následne zvýšilo svetové ceny ropy. Ďalší čínski odborníci sa domnievajú, že krajiny OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a Ruskom sa dohodnú na znížení produkcie, aby udržali stabilné svetové ceny. Khan preto zhrnul, že zavedený strop cien ropy zostane len diplomatickou propagandou.