Môj profil 
Predplatné
V prvom rade Netanjahu potrebuje pre svoju politickú existenciu vonkajšieho nepriateľa, tým nepriateľom je pre neho Irán. Ak by Netanjahu nemasíroval izraelské obyvateľstvo existenčnými hrozbami, tak by bola jeho politická existencia ohrozená. V izraelskej spoločnosti však rezonuje otázka, či v prípade vojny dokážu izraelské ozbrojené sily zabrániť Iráncom, Sýrčanom, Libanoncom či Palestínčanom útočiť na izraelské civilné ciele a zabrániť veľkým škodám na izraelskej infraštruktúre.
Izraelci sa v prvom rade spoliehajú na to, že ich Američania nenechajú osamotených a izraelská lobby v USA zariadi, že Američania budú bojovať za Izrael, takže hordy Peržanov a ich šiítskych či arabských spojencov na územie Izraelu nepreniknú. Pre samotných Američanov však jednoznačná podpora Izraelcov nie je z geopolitického hľadiska veľmi výhodnou, pretože sa vzťahy medzi Arabmi a Američanmi tradične veľmi zhoršujú. Napríklad palestínska otázka značne komplikuje americké postavenie na Blízkom východe, čo umne využívajú Peržania a šiíti vo svoj prospech.
Známy izraelský analytik Avi Issaharoff, ktorý píše pre The Times of Israel a Wall News tvrdí, že Izrael a Irán pripomínajú boxerov ťažkej váhy, ktorí sú už natoľko unavení dĺžkou zápasu, že nedokážu naniesť knockautujúci úder. V dnešnej situácii však hrozí, že ak aj niektorá zo strán zvíťazí, bude to Pyrrhove víťazstvo, ktoré sa ponesie v znamení značných ekonomických, ľudských či vojenských strát.
Iránci majú v Sýrii okolo dvetisíc dôstojníkov a vojakov Zboru stráži islamskej revolúcie, pod ich kontrolou je takmer 10 000 členov rôznych šiítskych skupín z Pakistanu, Iraku či Afganistanu a takmer 8-tisíc bojovníkov libanonského Hizballáhu. V Sýrii získali tieto proiránske sily značné bojové skúsenosti a sú aj dostatočne vyzbrojené a mobilné, aby dokázali infiltrovať izraelské územie, čo by značne obmedzilo prípadné zásahy izraelského letectva. Predstava, že by sa vojna preniesla na územie Izraela je pre Izrael frustrujúca, škody, ktoré by Izrael utrpel by boli obrovské.
Irán má však takisto viacero problémov. Hizballáh sa zakopal v Libanone, sústreďuje sa v prvom rade na ovládnutie Libanonu a veľmi sa im ísť do tvrdej vojenskej konfrontácie s Izraelom nechce. Asad a Sýrčania sa takisto veľmi nehrnú do akcií voči Izraelu v čase, keď ešte nemajú vyriešené problémy v Idlibe, s Kurdami a v oblasti at Tanf. Konflikt s Izraelom si neželajú ani Rusi, ktorí sa už chystajú zarábať na sýrskej rope a plyne.
Američania a Izraelci robia Iránu problémy aj pomocou ropnej blokády. Irán trpí ekonomicky, čo umožňuje CIA a Mossadu pripravovať farebú revolúciu v krajine. Posledné pokusy nevyšli, Irán zlikvidoval aj množstvo iránskych agentov CIA a Mossadu (izraelskí a americkí agenti do Iránu z bezpečnostných dôvodov nechodia, iránski agenti CIA a Mossadu sú vnímaní ako spotrebný materiál), takže celá americká a izraelská sieť bola ochromená, nie však zničená. Na Irán tlačia Američania aj politicky a ekonomicky a spoločne s Izraelom sa veľmi snažia, aby sa nekonsolidovali vzťahy medzi Iránom a EÚ.
Iránsky režim je tak pod silným vnútorným i vonkajším tlakom. Pre Izrael je neprijateľné, aby šiíti získali atómovú bombu, na rozdiel od sunnitov v Saudskej Arábii či v bohatých monarchiách Perzského zálivu,nemajú ani Američania a ani Izraelci šiítov pod kontrolou. Na rozdiel od sunnitov, šiíti a Peržania svoju nenávisť voči Izraelu a USA berú vážne, ak by sa dostali k atómovej bombe, bude mať Izrael existenčné problémy, pretože stačí výbuch jedinej atómovej bomby nad Izraelom a Izrael je v troskách. Približne 100 izraelských jadrových rakiet dokáže samozrejme tiež vymazať Irán z povrchu zeme, to však už Izrael nevzkriesi. Preto Izrael kategoricky odmieta, aby Irán rozvíjal svoj atómový priemysel.
Ak by sa začala vojna medzi Iránom a Izraelom, bola by podstatne tvrdšia ako sýrska vojna. Zo Sýrie by dokázali Iránci zničiť veľkú časť izraelskej infraštruktúry, určite by ľahli popolom ropné zariadenia v Perzskom zálive a Hormuzský záliv by sa vyradil z prevádzky, čo by znamenalo výpadok takmer 20% ropy na celosvetových trhoch, takže by vznikla obrovská a nepríjemná celosvetová kríza. Izrael by utrpel obrovské ekonomické straty a straty na životoch. Na druhej strane by Izraelci dokázali zničiť všetky významnejšie megapolisy Iránu. Takýto scenár si však okrem zopár amerických stareckých jastrabov nikto neželá.
Izrael má k dispozícii ťažké stíhačky F-15 Eagle a F-15C, ktorý je určený na boj s Mig-29, ktoré má vo svojej výzbroji Irán. Izraelci môžu do boja nasadiť 84x F-15, Irán má k dispozícii 25x Mig-29, no pravdepodobne nie všetky iránske MiG-29 sú bojaschopné. Ďalšie lietadlá, ktoré majú Iránci k dispozícii natoľko zaostávajú za izraelskými strojmi, že ich nemožno ako reálnu bojovú silu ani hodnotiť. Takže čo sa týka letectva, Izrael by zvíťazil aj osamotený. Nehovoriac o tom, že v prípade ak by do boja zasiahli aj Američania, nemá vo vzdušnom priestore iránske letectvo žiadnu šancu.
Čo sa týka PVO, má Irán k dispozícii už spomenutý vlastný systém PVO a staršie ruské systémy PVO, Rusi však Iránu modernejšie S-400 nedodali .Irán má k dispozícii vlastný modernizovaný systém PVO Khordad 15, ktorý má približne úroveň ruskej S-350 Víťaz. Čo sa týka iránskej PVO ešte jeden postreh. India kúpila izraelské systémy rádioelektronického boja Elta El/M-8222 a tvrdí, že sú modernejšie ako tie, ktoré predávajú Rusi (Rusi Indom nepredávajú moderné zbraňové systémy kvôli Číne). Irán má k dispozícii staršie ruské systémy rádioelektronického boja, takže iránska PVO bude mať určite značné problémy vo svojej činnosti.
Iránske námorníctvo má takisto značne obmedzené možnosti v porovnaní s izraelským alebo americkým námorníctvom. Iránci by mali problémy ustrážiť už len 6 izraelských moderných dieselelektrických ponoriek Delfin s raketami zem-zem na palube. Izraelské pozemné sily sú však oveľa slabšie ako iránske pozemné sily a Izraelcom by robila problém už spomenutá infiltrácia izraelského územia ozbrojenými šiítskymi skupinami so Sýrie. Odborníci považujú za reálnejšie, že Irán a Izrael budú súperiť v hybridnej a proxy vojne na území Sýrie, k totálnemu konfliktu medzi oboma krajinami (navyše so vstupom USA) s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde, pretože by to spôsobilo svetovú krízu.
Svoju analýzu zakončil Avi Issaharoff tvrdením, že napriek značným výhodám na strane Izraela a USA nie je vylúčené, že celý konflikt by sa kvôli reálnej hrozbe prenesenia bojov na izraelské územie mohol skončiť tým, že by sa mier podpisoval na základe podmienok Teheránu, pretože iránsky režim by sa dokázal rýchlejšie vyrovnať so stratami ako Izrael, ktorý je ako rozvinutá krajina podstatne zraniteľnejší.
