Aj ty, Brutus? Dobre známe slová, ktoré údajne mal vyslovil Caesar tesne pred smrťou, keď zistil, že medzi jeho vrahmi je aj jeden z jeho najbližších dôverníkov, by teraz mohol vysloviť aj majiteľ OĽaNO Igor Matovič, ktorého idú jeho vlastní najbližší ľudia obetovať v záujme prežitia tejto koaličnej junty až do riadnych volieb začiatkom roka 2024.

Člen predsedníctva OĽaNO Jaroslav Naď sa v minulosti tváril ako najhrdinskejší bojovník OĽaNO, ktorý stál po vodcovom boku aj počas tých najdivokejších vylomenín, ktoré Matovičova junta počas jej šafárenia navystrájala. Teraz však, keď bolo dohodnuté, že Matovič by mohol ísť „cez palubu“, Naď začal spievať inak.

Vraj najmä v poslednom období má iný názor ako Matovič na to, ako sa má robiť politika, alebo kde majú byť priority. Zato sa však stotožňuje so svetonázorom a politickými cieľmi dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, od ktorého sa v posledných dňoch neodlepil ani na krok.

Títo sprisahanci to ešte nepovedali na plné ústa, ale zrejme budú musieť založiť nový politický subjekt, keďže OĽaNO je Matovičova politická eseročka, ktorú má zabezpečenú takým spôsobom, že ak to sám nezmení, tak až do konca sveta v nej bude on môcť byť neobmedzeným vládcom.

Už to vo svojich vyjadreniach naznačujú. „Či to bude debata v rámci hnutia alebo debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je ešte otázne,“ povedal Naď. Je však jasné, že jeho pánom už nebude Matovič, ale Heger. S ním vraj hľadá také riešenie, aby si mal volič čo vybrať v ďalších voľbách. „Čo dnes chýba voličovi, je alternatíva, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie a je proreformná a smeruje k tomu, aby to nebolo mantinelové. Ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a príliš ľavicové, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a s nimi mám ja ako osoba problém,“ povedal. Písali sme o tom aj tu.

Prvý cieľ Hegera a spol. je jasný: zlepiť čo bolo rozbité a dovládnuť do konca volebného obdobia. Tak to vyšlo, že jediný, kto to môže urobiť, je niekto z OĽaNO, konkrétne dočasne poverený premiér Heger. Tá situácia nevznikla vďaka nejakej jeho špeciálnej zásluhe, schopnostiam či charizme, ale v podstate náhodou. Zdá sa však, že Heger nadobudol v role premiéra určité sebavedomie.

Kto si pamätá Eduarda Hegera spred pár rokov a porovná ho s tým dnešným vydaním, vidí rozdiel: ten dnešný je oveľa sebavedomejší. Rád sa počúva, ako múdro hovorí (ak by niekto v týchto slovách videl iróniu, tak to je len čistá náhoda) a hovorí veľa. Niekedy až príliš…

Ak sa vláčik pohne bez Matoviča, do tej istej stanice sa po neho už nikdy nevráti. Vznik novej strany, ktorá bude mať ambíciu pozbierať voličov OĽaNO, zároveň bude Matovičovým definitívnym politickým pohrebom – on ani vrak jeho OĽaNO sa v takom prípade do parlamentu už zrejme nedostane. Hoci… pri Matovičovi človek nikdy nevie akú vilu na francúzskej Riviére objaví, či akú inú atómofku vymyslí, aby tú najhlúpejšiu časť publika opäť obabral. (A to ešte nehovoríme o možnosti, že by o niekoľko rokov politicky vstal z mŕtvych, ako sa to chystá urobiť Mikuláš Dzurinda…)

„Ja si myslím, že tento projekt môže byť úspešný,“ hovorí o novom politickom spojení Naď. Kto tam bude spolu s Hegerom, Naďom, Budajom? Uvažuje sa o spojení s KDH, veľmi často sa spomína Dzurinda. Podobne aj strana Za ľudí, ktorej pozostatky sa možno do nového subjektu tiež pridajú – iných šancí ako si zachrániť politickú kariéru tí ľudia naozaj nemajú veľa.

Sprisahanci, donedávna ešte najbližší Matovičovi ľudia, tvrdia, že s Matovičom nemajú osobný problém, lenže faktom je, že komunikujú aj s Matovičovým úhlavným osobným nepriateľom, šéfom SaS Richardom Sulíkom. Čo iné by sa mohol Matovič teraz pýtať, než ono známe „aj ty, Brutus?“

Matovič to, samozrejme, ako zradu neprezentuje: „Bavíme sa o tom, ako spolu vyhrať voľby, ale ako celé demokratické spektrum, aby sa zlodeji a mafia nevrátili k moci. A tie cestičky k tomuto výsledku môžu byť rôzne.“

Je jasné, že nemôže otvorene priznať, že bol politicky popravený. Ale nechajme na predstavivosť čitateľa, ako by asi mohlo to „bavenie sa“ vyzerať z jeho pohľadu. „Áno, viem že som blázon, že som pre všetkých neprijateľný, a tak ma teda vynechajte z hry, dohodnite sa medzi sebou a zachráňte demokraciu“ – viete si predstaviť, že by tento extrémny egomaniak dal svojim Brutom práve takéto požehnanie (isteže inými slovami, ale s takýmto obsahom)?

Keď si človek predstaví tých dvoch euroatlanťanov, Hegera s Naďom, ako zápalisto za Matoviča kopali ešte prednedávnom… Zrada však je v politike štandardom, a obzvlášť ak ide o euroatlanťanov, ktorí to majú priamo v génoch. Treba mať na pamäti, že sú to ľudia, ktorí dokázali zapredať vlasť cudzej armáde a plniť aj tie najškodlivejšie príkazy a požiadavky cudzích pánov – aký môžu mať oni problém zradiť aj Matoviča

Ivan Lehotský