Aj tentoraz sme si pripomenuli smutné výročie takzvanej Barbarskej noci

Bratislava 16. apríla 2018 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

Aj tento rok sme si pripomenuli smutné výročie takzvanej Barbarskej noci, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 polícia prepadla mužské kláštory na území vtedajšieho Československa a všetci rehoľníci boli odvezení do sústreďovacích táborov. Výročie “Barbarskej noci” pripomína pamätník internovaných rehoľníkov v Podolínci (na snímke).

Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku Cirkvi. Pred 68 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom : „ Akcia K – kláštory“. Príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícii, ŠtB, a niekde aj príslušníci armády vnikli do vtedy mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Boli to miesta Pezinok, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a Podolínec. Akcia takéhoto rozsahu za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. Likvidácia kláštorov sprevádzala násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Do Podolínca postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie ,,barbarská“. Pár mien internovaných : ,, Teodor Hlaváč, Ján Brichta, Ján Korec, Ernest Macák, Anton Srholec, Ján Janok, Marcel Martinko“. Aj títo boli v hľadáčiku ŠTB.

Do akcie K – likvidácia kláštorov boli aktivizovaní aj veriaci laici. Práve tí obyvatelia obcí Nižných, Vyšných Ružbách a Lackovej neváhali a utekali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu. „Môjho muža bili dovtedy obuškami po chodidlách, až kým mu nezačala zliezať tá tvrdá koža z chodidiel. Na fúriku v noci som ho vozila k židovskému lekárovi, ktorý mu tie rany liečil,“ spomína pamätníčka Janka Marfiaková z Vyšných Ružbách. Väčší protest sa odohral priamo v obci Vyšné Ružbachy. Ten sa však už nezaobišiel bez vojenského zásahu. Režim tak brutálne zasiahol, že dedinu obkolesili vojskom a ľudia ani nemohli vyjsť von pre vodu do studne, aby navarili polievku svojim deťom.

V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Po Akcii K nasledovala Akcia R – rehoľníčky, kedy 28.-31. augusta 1950 zase došlo k násilnému sústredeniu ženských reholí. Komunistickému režimu sa síce akciou K – kláštory podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, nepodarilo sa im však zlikvidovať rehole ako také. Počas komunistického režimu a útlaku sa začala vzmáhať podzemná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavným cieľom, ktorý komunistický režim sledoval svojou cirkevnou politikou, bola totálna ateizácia spoločnosti a odklon ľudí od Cirkvi a viery v Boha. Horlivosť kňazov a veriacich počas 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku zmaril zámer koministom dosiahnuť odklon ľudí od Cirkvi.

Trinásty apríl je v súčasnosti v Slovenskej republike vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.

TK KBS informoval Radoslav Babjarčík