Môj profil 
Predplatné
Zavedenie poplatkov sa podľa neho komore podarilo svojimi zásadnými postojmi oddialiť v podstate o dva roky, ale teraz už podľa všetkého veci spejú k svojmu záveru. Ťažko totiž možno očakávať, že by parlament pri definitívnom schvaľovaní novely zákona o vodách zásadne pozmenil vládny návrh – napríklad tak, že by vodu používanú v poľnohospodárstve na zavlažovanie úplne oslobodil od poplatkov.
“Urobili sme maximum v záujme ochrany záujmov našich členov,” povedal predseda SPPK Milan Semančík. “Rezort životného prostredia chcel pôvodne spoplatniť závlahovú vodu už vlani, ale naše zásadné pripomienky nemohol ignorovať. Aj vďaka nim sa celý proces predĺžil a norma v konečnom dôsledku doznala viaceré zmeny.”
“Od začiatku sme k tejto problematike zaujali zásadný postoj. Upozorňovali sme, že slovenské poľnohospodárstvo je v porovnaní so zahraničnou konkurenciou kapitálovo poddimenzované a každé nové náklady môžu jeho ekonomiku poznamenať negatívne. Závlahy pritom predstavujú dôležitý intenzifikačný činiteľ, bez využívania ktorého bude ťažké naplniť ciele vládnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 až 2020,” zdôraznil Semančík.
Od vlahy, jej dostatku či nadbytku, podľa SPPK priamo závisí úroda kultúrnych plodín, a teda v konečnom dôsledku aj výška príjmu z poľnohospodárstva. SPPK sa podľa Semančíka preto hneď od predloženia prvej verzie návrhu novely zákona o vodách snažila aktívne vplývať na legislatívny proces. Podrobne sa oboznámila so zmenami aj s európskymi požiadavkami a upozornila na možnosť členského štátu EÚ prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady, ako aj na geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.
Využívanie závlah nepôsobí na životné prostredie negatívne, práve naopak, má pozitívny vplyv, pretože vďaka nemu poľnohospodári zadržia vodu a dostávajú ju do kolobehu v krajine namiesto toho, aby iba voľne odtiekla preč z územia. Ak si niekto myslí, že poľnohospodári s vodou plytvajú, podľa SPPK sa veľmi mýli. Na zavlažovanie je totiž potrebné natlakovanie potrubí a dôležitou nákladovou položkou sú platby za elektrickú energiu. V dôsledku toho dosahujú niekedy náklady na prípravu sezóny aj niekoľko desiatok tisíc eur ešte predtým, ako sa začne so samotným zavlažovaním. “A to rozhodne neradno prehliadať.”
“Na medzirezortnom rozporovom konaní vlani v júli sme trvali na svojich zásadných pripomienkach, pričom jednou z nich bol aj nesúhlas so spoplatnením závlahovej vody. Argumentovali sme najmä tým, že spoplatnením závlahovej vody dôjde k zvýšeniu nákladov na pestovanie takých plodín, akými sú cukrová repa, osivová kukurica, poľná zelenina, ovocie, vinič, ale napríklad aj krmoviny alebo kukurica, pripomenul Semančík.
“Upozornili sme, že spoplatnenie závlahovej vody môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a sociálne výdavky, pretože špeciálne plodiny pestované pod závlahou si vyžadujú vysoký podiel živej práce a pri zvýšení nákladov hrozí ich vypustenie z osevného postupu, ktoré môže spôsobiť ďalšie zvyšovanie vidieckej nezamestnanosti,” podčiarkol predseda SPPK.
SPPK podľa Semančíka poukazovala tiež na to, že v slovenských suchých podmienkach sú pre úrody kľúčové vlahové pomery v pôde, najmä v mesiacoch jún až august. Potreba zavlažovania závisí od konkrétneho vývoja hydrometeorologickej situácie, ale v bežnom roku býva zvyčajne potrebné rastlinám poskytnúť doplnkovú závlahu v priemere na úrovni 2000 kubických metrov (m3)/hektár (ha), čo pri sadzbe 1 cent za m3 vody, ktorá vstúpi do platnosti od budúceho roka, predstavuje dodatočné náklady vo výške 20 eur/ha.
“Treba však zdôrazniť, že aj okolo sadzby sa rozprúdili živé diskusie a prvé návrhy boli pre poľnohospodárov oveľa nepriaznivejšie – dokonca na úrovni až 1 euro/m3. Z iniciatívy SPPK táto sadzba napokon poklesla na 0,01 eura/m3, čo možno považovať za určitý kompromis,” dodal.
jf
.jpg)
.jpg)
