Väčšina sprievodných podujatí tohto roka, ako aj hlavný program osláv tejto mimoriadnej udalosti pre Gréckokatolícku cirkev sa z dôvodu pandémie COVID-19 presúva na budúci rok. Tohtoročný program bol z dôvodu protiepidemiologických opatrení jednoduchší, konal sa len na farskej úrovni.

Program sa začal už v piatok podvečer duchovnou obnovou spojenou s modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke na počesť jej divotvornej klokočovskej ikony. Nasledovala svätá liturgia po ktorej sa veriaci modlili moleben s prosbami za uzdravenie.  Tieto modlitby viedol jeromonach Teofán Tomáš Fischer, duchovný správca pre pútnikov v Klokočove. V sobotu slávnosť pokračovala modlitbou veľkej večierne s lítijou za účasti oboch košických gréckokatolíckych biskupov, arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie ako i vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchiálneho biskupa. Spolu s nimi slúžil aj archimandrita Jaroslav Lajčiak, košický protosynkel, ako aj další prítomní kňazi. Nasledoval svätý ruženec, ktorý viedli veriaci z farnosti Klokočov. O dvadsiatej hodine začala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávili obaja košickí hierarchovia. Hlavným celebrantom bol vladyka Cyril a v homí lii sa veriacim prihovoril vladyka Milan.

Vo svojej kázni vyzdvihol Presvätú Bohorodičku ako tú, ktorá vedie človeka a ostáva s ním aj v momente keď je celkom sám – v okamihu smrti: “O tom hovoria aj ľudia, ktorí prežili klinickú smrť a vnímali len akýsi tmavý tunel, na konci ktorého bolo jasné svetlo,  ale nik iný tam nebol. Od útleho detstva nás viedla za ruku naša mama – do škôlky, do školy, prekročila s nami prah dospelosti pri maturitnom večierku, ale i potom zostávala s nami ako babička pre naše vnúčatá, či mama, ktorá sa nám „starala” do vecí života v dospelosti. A zrazu v smrti  nemáme nikoho, lebo pozemská mama už dávno prekročila prah večnosti a tí ostatní majú dosť svojich problémov. Máme však to šťastie, že aj vo smrti môžeme mať nablízku Matku, ktorá sa stala našou mamou vtedy, keď nám ju dal Ježiš z kríža. Ona bola vzatá telom i dušou do neba, a tak sa nám všetkým môže stať veľkou pomocou práve pri našom odc hode z tejto zeme, v hodine smrti, kedy nás ona môže očakávať tam, kde bola s telom i dušou vzatá.”

Súčasťou archijerejskej svätej liturgie bola aj diakonská vysviacka. Z rúk vladyku Cyrila prijali prvý stupeň kňazstva, poddiakon Miroslav Házy, ktorý bol vysvätený pre potreby Košickej eparchie a poddiakon Ján Jakubov, ktorý pôsobí v Chorvátsku a bol vysvätený pre potreby Križevackej eparchie.

Na svätej liturgii bol prítomný aj vladyka Juraj Stránský, pravoslávny arcibiskup michalovsko-košický. V závere mu vladyka Milan poďakoval za jeho prítomnosť a na znak vďaky a priateľstva mu odovzdal panagiu (znak biskupskej hodnosti a služby) s vyobrazením klokočovskej Bohorodičky. Vo svojom príhovore arcibiskup Juraj oslovil putujúci ľud a vyjadril túžbu, aby Matka Božia viac nemusela prelievať slzy bolesti, ale plakala už radosťou z toho, že dokážeme spoločne v jednom dome Otcovom žiť so vzájomnou úctou, radosťou a pochopením. V dobe, ktorá posolstvu evanjelia veľmi nepraje je doležíte, aby sme dokázali spoločne vydávať svedectvo o Bohočloveku, ukrižovanom a zmŕtvychvstalom, ktorý je odpoveďou na bolesť minulosti, ale i na bolesť súčasnosti.

Sobotná slávnosť bola ukončená modlitbou molebenu pre divotvornou ikonou Bohorodičky, ktorú sa spoločne s košickými gréckokatolíckymi biskupmi a veriacimi modlil aj pravoslávny arcibiskup Juraj. Klokočovská Bohorodička tak urobila ďalší zázrak. Spojila vo vzájomnom porozumení, ako to zdôraznil vladyka Juraj, deti spoločných rodičov – gréckokatolíkov a pravoslávnych.

Sobotný program bol doprevádzaný speváckym zborom svätého Jozefa pri kláštore redemptoristov v Michalovciach, pod vedením dirigentky Márie Gofusovej. Túto liturgiu mali možnosť sledovať  veriaci aj na televíznych obrazovkách prostredníctvom TV LUX.

Nedeľnej svätej liturgii predchádzala modlitba  utierne po ktorej nasledoval svätý ruženec. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedal vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, eparchiálny biskup z Toronta (Kanada). Spoločne s nim koncelebrovali všetci členovia Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Sede plena Košickej eparchie, vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup a vladyka Peter Rusnák bratislavský eparchiálny biskup.

Veriacim sa v homílii prihovoril vladyka Cyril. V úvode oznámil veriacim radostnú a významnú správu. Na žiadosť predstaviteľov Košickej eparchie,  arcikňaz Pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore, kardinál Stanislav Rylko, vyhovel žiadosti o pripojenie pútnického miesta Klokočov duchovnými zväzkami s touto rímskou bazilikou. Arcibiskup Vasiľ poukázal na to, že hlavná mariánska bazilika v Ríme má v dejinách Slovenska i v dejinách nášho východného obradu  osobitné miesto. „Je to chrám, na oltár ktorého položil pápež Hadrián II. preklad Svätého Písma a liturgické knihy, ktoré predložili na schválenie v Ríme naši slovanskí apoštoli a učitelia sv. Cyril a Metod. Jazyk našich predkov sa tak stal liturgickým jazykom, naša reč bola posvätená Božím slovom a povýšená na reč oltára.   Je zaujímavé, že aj v bežnej reči človek svoj jazyk nazýva „materinským”,  lebo sa ho naučil na kolenách, v objatí svojej matky. Aj náš liturgický jazyk sa zrodil, bol mu vystavený „rodný list” a dostal v Cirkvi „občianske práva” v matkinom, v Máriinom náručí, v rímskej bazilike zasvätenej Panne Márii. Východné cirkvi po celé stáročia používali v liturgii zrozumiteľný liturgický jazyk.

V našej cirkvi dodnes používame aj spevy v cirkevnej slovančine, ktorá je  nasledujúcou fázou vývoja jazyka, v ktorom spievali liturgiu v Bazilike Santa Maria Maggiore svätí Cyril a Metod a ich prví slovanskí učeníci.” Tato rimska bazilika uchovava ikonu s názvom Salus populi Romani, teda Záchrana Rímskeho ľudu. Je to ikona pred ktorou sa Rimania modlia a hľadajú ochranu už veľa stáročí. Podobne aj náš národ a pútnici už niekoľko stáročí hľadáme ochranu pre ikonou presvätej Bohorodičky v Klokočove. Ako zdôraznil vladyka Cyril, mohli by sme aj našu klokočovskú ikonu nazvať Záchrana ľudu Zemplína. Ešte viac, ako samotná ikona, ktorej originál sa stráca v šere pohnutých dejín týchto krajov, je ale odkazom samotný jav – prejav súcitu Božej Matky s trpiacim ľudom. Lebo toto miesto je posvätené slzami súcitiacej materinskej lásky.

Aj toto duchovného spojenie s pápežskou bazilikou v Ríme je podľa vladyku Cyrila znakom spojitosti gréckokatolíkov  s Rímskym prestolom. „Áno sme katolíci, áno, sme východní kresťania spojení s Rímom, sme gréckokatolíci. Aj my máme právo byť hrdí na to, čím sme, čomu veríme, čo žijeme, čo vyznávame, čo chceme ohlasovať a ponúknuť každému človeku dobrej vôle. Iste, robíme tak aj s pokorou, uznaním a s prosbou o odpustenia, za všetky naše skutočné osobné i skupinové, historické i súčasné slabosti, omyly, pády a nedostatky, so všetkým v čom sme možno nedali vždy svedectvo dostatočnej kresťanskej lásky, napriek našej osobnej hriešnosti však súčasne potvrdzujeme  našu katolícku vieru i našu hrdosť na ňu. Túto hrdosť z našich sŕdc nevytrhli nepriazne v dejinách, nezničil ju ani náš hriech ani vonkajšie prenasledovania, a s Božou pomocou a s láskavou ochranou Bohorodičky si ju chceme uchovať a o dovzdať aj do budúcnosti.”

Po záverečnom požehnaní sa slávnostný sprievod pohol smerom k chrámu, kde je uložená kópia zázračnej ikony. Pred dverami chrámu vladyka Ján Babjak prečítal evanjelium a veriacich pokropil svätenou vodou. V chráme sa biskupi spolu s kňazmi a veriacimi pomodlili Moleben pred klokočovskou ikonou Presvätej Bohorodičky, ktorý viedol vladyka Milan Chautur. Nedeľnú slávnosť svojim spevom doprevádzal katedrálny zbor svätých Cyrila a Metoda v Košiciach pod vedením dirigentky Lucie Lovašovej. Nedeľná slávnostná archijerejská svätá liturgia bola vysielaná v priamom televíznom prenose RTVS na Dvojke. Celú odpustovú slávnosť mali možnosť veriaci sledovať aj prostredníctvom internetovej televízie Logos.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.