Križovali sa v nej a ruky si podávali tri kontinenty – Afrika, Európa a Ázia. Všetky tri do nej prinášali a vkladali to najlepšie a najvzácnejšie, čo v oblasti filozofie, kultúry, architektúry, umenia a obchodu vytvorili.
Mesto založil v roku 331 p.n.l. Alexander Veľký. Staré dokumenty uvádzajú, že vlastnoručne vytvoril pôdorys budúceho mesta, ktoré malo niesť jeho meno. V pláne mesta naznačil sieť najdôležitejších ulíc i miesto centrálneho námestia. Určil aj veľkosť mesta tým, že stanovil aj priebeh opevňovacích múrov. A napokon určil aj počet chrámov a svätýň.
Ďalším plánovaním štruktúr mesta, ako aj jeho budovaním, poveril Alexander azda najlepšieho architekta vtedajšej doby, ktorým bol Deinokrates z Rodosu.
Dozor nad priebehom výstavby mesta odovzdal preslávený legendárny vojvodca svojmu osvedčenému správcovi financií a daní Kleomenesovi z Naukratisu.
Alexandria bola už hneď po založení podstatne väčšia ako klasické Atény a v dobe svojho rozkvetu sa stala po Ríme najväčším mestom antického sveta.
***
Koptský patriarcha prijal Anastázia vo svojej skromnej rezidencii veľmi vľúdne a priateľsky. Urobil to ani nie tak veľmi kvôli listu od kalifa, ale predovšetkým preto, lebo mladý muž bol kresťanom, aj keď nie koptským, ale pravoslávnym. Ale obaja verili na rovnakého Boha – na Ježiša Krista.
Byzantínci sa však kedysi vôbec netešili z priazne koptov. Bolo to aj pochopiteľné, veď ich krajina neúprosne a veľmi tvrdo vymáhala od nich dane i obilie.
Avšak teraz v dávno zmenenej a novej politickej situácii to bol islam, ktorý Egypt obsadil a robil to isté, hoci spočiatku si kopti od neho sľubovali veľa pozitívneho. Ak by sa ale boli zriekli svojho kresťanstva a prestúpili na islam, tak kalif by im dane bol odpustil.
Kopti sa však svojho náboženstvo nechceli za žiadnu cenu zrieknuť a preto museli kalifovi platiť vysoké dane.
***
Anastázius bol veľmi zvedavý na teológiu koptského kresťanstva i na to, ako vnímajú osobu Ježiša a ako interpretujú jeho božskú podstatu. Chcel spoznať to, v čom sa stretávali teológia pravoslávna a teológia koptská a v čom sa navzájom odlišovali.
Preto o niečo neskôr po oficiálnom prijatí u patriarchu a po tom ako mu odovzdal svoj poverovací list od kalifa, tak sa počas spoločnej večere s hlavou koptov, ho opýtal na podstatu koptského náboženstva, o ktorom už síce veľa počul, ale zatiaľ len málo vedel.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
120. časť si môžete prečítať TU
121. časť si môžete prečítať TU