Môj profil 
Predplatné
Pričom ale už za vlády gréckych Ptolemajovcov v Egypte bol vplyv týchto unikátnych staroegyptských bohov na svet helénsko-rímskej kultúry vďaka ich neobyčajnému mysticko-magickému vyžarovaniu mimoriadne intenzívny.
Staroegyptské poznanie, ktoré bolo veľmi rozsiahle i obsiahle, ako aj fascinujúci religiózny svet Egypťanov mali veľký vplyv na rozvoj gréckej antiky.
Aj v Ríme už počas vlády prvých cisárov užívali egyptskí bohovia rešpekt a úctu. Egyptskí kňazi presťahovali svojich bohov do Ríma veľmi úspešne a preto sa títo veľmi rýchlo etablovali na tamojšej religióznej scéne.
A spočiatku bolo v Ríme egyptské náboženstvo oveľa úspešnejšie ako kresťanstvo. Tento stav trval viac ako dve storočia.
A dokonca to mohlo dotiahnuť až na najvyšší piedestál religióznej moci a stať sa hlavným náboženstvom Rímskej ríše. V nej totiž už v treťom storočí veľmi ochabovala viera na moc a silu tradičných rímskych bohov, a to malo negatívny vplyv na súdržnosť a životaschopnosť celej ríše.
Rím preto na prelome tretieho a štvrtého storočia naliehavo potreboval silnú jednotiacu a modernú religióznu ideológiu, ktorá by posilnila a upevnila jeho imperiálnu politickú moc.
V Ríme – hlavnom meste ríše – bolo v tom čase niekoľko sto egyptských kňazov a cisár Konštantín im bol priaznivo naklonený a viedol s ich predstaviteľmi viacero rozhovorov, v rámci ktorých sondoval možnosť, či by bolo možné urobiť z egyptského náboženstva štátne rímske náboženstvo, ktoré by Rímsku ríšu stmelilo a vdýchlo jej nové obrodzujúce energie.
Múdry a rozvážny panovník Konštantín si bol celkom istý, že egyptskí kňazi samozrejme plne vyhovejú jeho prianiam a ešte mu aj budú veľmi vďační za to, že z ich náboženstva urobí najdôležitejšie náboženstvo v Ríme, a to aj so všetkými veľkými výhodami, ktoré aj pre nich z toho vyplynú.
V tomto sa ale Konštantín veľmi prerátal. Aj keď bol veľmi vzdelaný, tak mu bol svet egyptských kňazov a ich myslenie veľmi vzdialené. Podcenil a či lepšie povedané nevedel nič o ich silnom a doslova presilnom religióznom tradicionalizme.
Egyptskí kňazi vôbec neboli ochotní akceptovať niektoré požiadavky cisára – neboli totiž schopní vnímať a obsiahnuť nového ducha doby a zmodernizovať svoje prastaré náboženstvo, ktoré bolo stále verné svojím dávnym egyptským tradíciám.
Ich náboženstvo existovalo v nezmenenej forme už tisícročia a v ich predstavách by bolo ťažkým a neodpustiteľným prečinom proti starým bohom Egypta, ak by na ňom vykonali čo len najmenšie zmeny. Boli si istí tým, že by tak svojich bohov nemierne rozhnevali a tí by určite za to kruto potrestali celý Egypt.
A tak ani len cisár obrovskej svetovej Rímskej ríše ich nijako a za žiadnu cenu nedokázal dostať k tomu, aby mu vyhoveli. Pre nich bolo niečo také – ako urobiť akúsi reformu ich náboženstva – neprepáčiteľným bohorúhačstvom.
Konštantín preto musel zavrhnúť túto myšlienku a vymyslieť si niečo iné.
Netrvalo dlho a následne veľmi prezieravo pochopil a priam geniálne obsiahol veľké možnosti a jedinečný politický význam pre Rím, ktorý sa ukrýval v kresťanskej ideológii.
Preto si veľmi múdro zvolil práve toto nové mladé náboženstvo, ktoré bolo v Ríme dlho potláčané a kruto prenasledované, ale obdivuhodne všetko znieslo a pretrpelo. Konštantín pochopil, že práve preto je v ňom obrovská sila a že aj jeho Boh musí byť výnimočným Bohom, keď sa ho jeho veriaci nevzdajú ani vtedy, keď ich kruto mučia a hádžu do Kolosea, kde ich roztrhajú divé hladné zvery.
Pochopil aj to, že tým, že sa zrodilo v rímskej provincii Judei, tak malo blízko k Rímu a k jeho spôsobu života. A keďže poznalo len jedného Boha, tak preto bolo možné ľahko spojiť ideu cisárstva s jedným vládcom cisárom, s ideou jediného Boha, jediného kráľa nebies.
Konštantínovi bolo samozrejme celkom jasné aj to, že keď vydá cisársky edikt o povýšení kresťanstva na najvyší stupienok dôležitosti a moci, tak ho následne musí vybaviť s veľkými a významnými privilégiami, ktoré mu budú zaručovať mimoriadnosť a najvyššiu kompetenciu vo vzťahu k iným náboženstvám v Rímskej ríši.
Toto potom kresťanstvo aj dokonale využilo. V tom čase boli v jeho radoch už veľmi učení teológovia, vyzbrojení vynikajúcimi múdrosťami a učením starogréckych filozofov, ktorí vedeli skvelými argumentami presviedčať ľudí i rímskych učencov o dokonalosti a výnimočnosti kresťanskej vierouky.
A tak kresťanstvo veľmi rýchlo odsunulo a vytlačilo všetky ostatné náboženstva, včítane egyptského, do absolútnej bezvýznamnosti a mnohé z nich celkom zanikli a ich vyznávači sa stali kresťanmi.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
118. časť si môžete prečítať TU
119. časť si môžete prečítať TU
.JPG)
.jpg)
.jpg)
