Ponúkne im spojenectvo a pripojenie sa k Veľkej Morave. Vysvetlí im, že len v pevnom spojení so silnou Veľkou Moravou, ktorá s nimi by bola ešte silnejšia, je pre nich jediná šanca prežiť natrvalo. V opačnom prípade ich porazia a obsadia Frankovia. Vedel však veľmi dobre, že to pre neho vôbec nebude jednoduché obstáť proti Frankom, ktorí keď zaňuchajú, aké má plány, pre nich veľmi nebezpečné plány, tak urobia všetko pre to len aby ich prekazili.

Ak však dosiahne to, čo si zaumienil, tak Veľká Morava sa stane jednou z troch veľmocí v Európe. A bude neporaziteľná. Bude to presne tak, ako si to vo svojich víziách vysníval.

***

Veľkým šťastím najzápadnejších Slovanov, ktorí žili pri Severnom mori bolo to, že Frankovia mali silných nepriateľov v inom veľkom a mocnom germánskom kmeni, v Sasoch. Zvádzali s nimi dlhodobo trvajúce veľmi kruté boje. Z toho dôvodu ani jedni a ani druhí nemali čas ani prostriedky na to, aby na seba vzali bremeno bojov ešte aj s ďalším protivníkom.

Títo prímorskí severozápadní Slovania (ktorých história je súčasným svetom, ale aj naším vlastným slovanským svetom už dávno úplne zabudnutá) žili na územiach relatívne veľkého ostrova Rügen, ktorý bol od európskej pevniny oddelený len celkom úzkym pásom morskej vody. Ale časti z týchto Slovanov žili aj na blízkej pevnine.

Dnes je z  Rügenu veľmi blízko do veľkomesta Rostock, ktoré vtedy ešte neexistovalo. A aj na jeho územi žili Slovania, ktorí si tam svoju osadu postavili okolo roku 600 a začali ju nazývať Raztoku. Také meno jej dali preto, lebo okolo nej pretekala rieka, ktorá sa dnes volá Warnow a v miestach ich osady za začínala naširoko roztekať, vytvárajúc pred vliatim sa do mora široké ústie. Bol to tok, ktorý sa roztekal.

Germáni  neskôr prebrali tento slovanský názov a mesto, ktoré tam potom vybudovali, nazvali po svojom Rostock. Dnes ale len málokto z jeho obyvateľov vie, že meno ich mesta je slovanského pôvodu. Pritom signálny účinok k tomu, aby sa nad názvom Rostock zamysleli, by mal vychádzať z toho, že toto slovo vôbec neznie typicky nemecky.

Takže teraz už vieme, že centrum týchto Slovanov bol ostrov Rügen, pričom ich mocenským centrom na ostrove bol ich veľký, takmer nedobytný hrad.

Dobytý bol až v roku 1168 (keď Veľká Morava už dávno zmizla z dejiska histórie), keď ho s veľkou a silnou armádou dlho obliehal dánsky kráľ Waldemar, až napokon ho dobyl. Tragické bolo pre starých Slovanov, že týmto aktom dobytia ich posledného útočišťa padla aj ich viera na ich posledného ešte existujúceho boha – boha Svatovieta, ktorého meno v staroslovančine znamenalo svätý pozerajúci a či vidiaci.

Hrad na Rügene, ktorý kráľ Waldemar dobyl, sa volal Arkona (v súčasnosti je to miesto stálych archeologických vykopávok a patrí k navýznamnejším v Nemecku). Bol vybudovaný na rozľahlej náhornej plošine, vysunutej vysoko nad morom, ktoré ho omývalo z troch strán.

Na západnej strane bol opevnený mohutným valom pozostávajúcim z dreva a zeminy. Ten sa týčil až do priam neuveriteľnej výšky trinástich metrov.

V strede hradnej pevnosti sa nachádzal malý chrám zasvätený bohu Svatovietovi a v jeho vnútri bola aj socha tohto boha. Znázorňovala muža so štyrmi hlavami, z ktorých každá sa pozerala na inú svetovú stranu. To malo symbolizovať predstavu Slovanov o tom, že ich boh Svatoviet všetko vidí a teda, že tým aj všetko vie a pozná.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

102. časť si môžete prečítať TU

103. časť si môžete prečítať TU