Medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach má upravovať nový zákon

„Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach v potrebnej miere a doplnenie a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona,“ vysvetlilo MS.

Podkladom na túto revíziu bola analýza implementácie práva EÚ, ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná tak, aby boli jej orgány schopné dodržať medzinárodné záväzky. Nová úprava zohľadňuje aj vývoj judikatúry medzinárodných súdov, ako i Ústavného súdu SR.

Vzhľadom na nárast zákonov stratila úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach prehľadnosť.

„Navyše, transpozícia nástrojov EÚ sa neuskutočnila v jednotnej legislatívnej línii,“ priblížil rezort spravodlivosti s tým, že je potrebné definovať pojmy a postupy, zohľadniť súčasný vývoj a trendy, judikatúru Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva a reagovať aj na problémy aplikačnej praxe.

„Rovnako je potrebné zohľadniť skutočnosť, že právne nástroje EÚ sa z hľadiska ich zapracovania, respektíve začlenenia do právneho poriadku SR líšia časovým momentom ich účinnosti a tým i obdobím, ktoré je pre ich využitie v praxi možné relevantne vyhodnotiť,“ dodalo.

Jedným z dôvodov na spracovanie komplexnej samostatnej právnej úpravy je aj zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi EÚ. Návrh zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore na zabezpečenie elektronických dôkazov.

Návrh zákona bol už v roku 2023 predložený do medzirezortného pripomienkovania, no vzhľadom na rozsah nových pripomienok pripravila pracovná skupina revidovanú verziu. Spolu s týmto návrhom predložilo MS aj ďalší návrh zákona, ktorý obsahuje súvisiace zmeny a doplnenia iných predpisov. Pokiaľ sa totiž zruší piata časť Trestného poriadku, treba podľa MS upraviť dva inštitúty, a to zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov EÚ a vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Okrem zmien v Trestnom poriadku sa návrh zákona týka aj procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov.