Bankári z tejto i ďalších inštitúcií majú odlišnú predstavu o 17. novembri, než legitímne zvolená vláda. Tak napríklad niektoré finančné domy odignorujú, že po novom nie je dňom pracovného odpočinku (Deň boja za slobodu a demokraciu ostáva však sviatkom aj naďalej), a zamestnancom poskytnú deň (Slovenská sporiteľňa) alebo pol dňa (VÚB) voľna. Okrem nich uvoľnia spomedzi z veľkých značiek svojich ľudí napr. Hewlett Packard, Ringier alebo Scania. Týchto firiem, ktoré chcú fungovať iba pre polovicu spoločnosti, je však omnoho viac. Firmy sú dnes presiaknuté politiky a aktívne sa zapájajú do politického boja.

Takto firmy dobrovoľne sabotujú konsolidačné opatrenie vlády, a v podstate dávajú najavo svoj politický postoj. Vyjadrujú totiž nielen nesúhlas s vládnou koalíciou, ale aj odpor k tej časti Slovákov, ktorá ju zvolila.

Akoby ľuďom kázali v pondelok ostať doma a svoje záležitosti neriešiť – ak sú „slušní” a „demokratickí”…

Voliči si však vybrali svojich zástupcov, a rozhodnutia vlády by mali byť rešpektované, keďže vláda dostala mandát práve od ľudí. Firmy, ktoré odignorujú zmenu ohľadom 17. novembra (a ešte sa tým pyšne vychvaľujú), sa takto fakticky postavili na stranu opozície. Avšak mali by si uvedomiť, že tým dávajú najavo, že rešpektujú iba tú časť národa, ktorá uvažuje rovnako, ako ony a na viac ako polovicu ostatných klientov jednoducho pľujú.

O klientov, ktorí volili strany vládnej koalície teda tieto spoločnosti nemajú záujem? Ich názor predsa svojím konaním neberú na zreteľ, a v podstate sa vyvyšujú nad polovicu občanov republiky…

Podpora červených denníčkov

Aká-taká miera rebélie by sa dala pochopiť – svet je hore nohami. Banka ČSOB však ide ešte ďalej, a otvorene dáva najavo svoju zaujatosť. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie odomyká totiž tzv. spravodajské weby (rozoslala k tomu svojim klientom marketingový email). Áno, to sú tie „nezávislé” červené médiá SME a Denník N (plus Hospodárske noviny a Startitup).

Inak povedané: tie, ktoré sú jednoznačne ideologicky vyhranené smerom k progresivizmu a opozícii, ale okrem toho tiež šíria, resp. neodmietajú nenávisť voči osobe predsedu vlády, ale aj jeho priaznivcom (pripomeňme Schutzov článok o potrebe „dehumanizovať” voličov SMERu).

Daniel Kollár, generálny riaditeľ ČSOB, uviedol: „Pamätám si to sám veľmi dobre, lebo som ako devätnásťročný tiež stál na námestí a štrngal kľúčmi. O to citlivejšie a s veľkým znepokojením vnímam to, kde sa aktuálne posúvame a čoho všetkého sme ako krajina ochotní sa vzdať. Preto sme sa rozhodli povedať nahlas ÁNO odkazu 17. novembru a podporiť jeden z kľúčových pilierov demokracie – objektívne a nezávislé médiá a prístup k informáciám.” Pekné slová, ale v skutočnosti ide iba o politiku, o štvanie proti vláde a jej voličom.

Takže ďalší profesionálny revolucionár z námestí?

Dnes by možno písal kriedou po uliciach vulgárne nápisy, a bol slávny ako istý študent z Popradu. Tak či onak, tvrdiť, že týmto krokom podporia „objektívne a nezávislé médiá,” je ako facka mokrým uterákom. Práve červené denníčky totiž používajú ako pracovnú metódu dvojaký meter, tendenčný prístup k realite, účelové zamlčiavanie niektorých aspektov komplexného obrazu stavu vecí, či priamu manipuláciu, k akej vedie, povedzme, ignorovanie príčinných súvislostí.

Koľkokrát sme už v minulosti uviedli konkrétne príklady z ich tvorby?

Preto ak by táto banka myslela svoje posolstvo o slobode vážne, nemohla by sa zamerať na polovicu médií a teda polovicu spoločnosti, ale práve naopak – sloboda a demokracia má byť pre všetkých. Občan by si potom porovnal, ako sa prezentuje skutočnosť na rôznych platformách, a potom by si utvoril obraz sám. Ale o to im nejde.

Alebo azda títo ľudia nedôverujú zdravému úsudku Slovákov?

Poznámka na záver

Banka odkazuje, že „ČSOB pripravila tento projekt 17. NOYESvember v spolupráci s kreatívnou agentúrou MullenLowe GGK a mediálnou agentúrou UniversalMcCann. Dôležitosť tohto dňa si pripomenie aj interne, a to odbornými diskusiami a ďalšími aktivitami pre svojich zamestnancov, aj klientov.”

K tomu dva postrehy: Vynaložili finančné prostriedky na vytvorenie tejto kampane, a teda sa im to z nejakého dôvodu oplatilo. Azda sa nebudeme pri správcoch a vlastníkoch finančného kapitálu hrať na altruizmus.

Po druhé: Význam novembrového výročia idú pripomínať ako zamestnancom, tak aj klientom. Kto ich o to žiadal? Odkiaľ vzali mandát? Do banky chodím preto, že riešim svoje financie, a nie politiku!

Ak toto nie je korporátna indoktrinácia, tak potom už neviem…