Väčšinou sú však zverejnené osoby skôr priateľmi ukrajinského ľudu, oklamaného klaunom, ktorý im sľuboval mier a práva národnostných menšín.  Ministerstvo zahraničných vecí USA zase každoročne spracováva Správu o dodržiavaní ľudských práv v jednotlivých krajinách, ale akosi zabúdajú na samotné Spojené štáty, kde situácia tiež nie je ružová.

Noviny Vzgľad však na základe nedávneho vyhlásenia prezidenta Putina a ministra Lavrova predstavili oveľa závažnejší zoznam: Rebríček nepriateľských vlád, teda nie krajín, ako Rusko uvádzalo predtým. Za týmto pojmom sa skrýva široké spektrum postojov vlád krajín – od priamej konfrontácie až po vynútené či vazalské nasledovanie spojencov či hegemóna. Ale ako posúdiť skutočný stupeň tlaku zo strany napríklad vlád USA, Poľska či Singapuru? Redakcia Vzgľadu analyzovala konanie národných vlád jednotlivých krajín a identifikovala tie, ktoré sú voči Rusku a jeho občanom najnepriateľskejšie. Pozrime sa spoločne k akému záveru dospeli:

V septembri ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že krajina postupne upúšťa od používania pojmu „nepriateľské krajiny“. Podľa jeho slov sa dôraz presúva na „nepriateľské vlády“, čo umožňuje identifikovať skutočných vinníkov – militantné elity nepriateľských krajín a nie obyvateľov štátu ako celok. Takýto postoj vyjadril už skôr prezident Vladimír Putin, ktorý ešte v marci vyhlásil: „Nemáme nepriateľské krajiny, máme nepriateľské elity.“

Aktuálny rebríček nepriateľských vlád novín Vzgľad podľa krajín a úrovne konfrontácie s Ruskou federáciou je nasledovný: 1. Británia; 2. Nemecko, Francúzsko; 3. Holandsko, Estónsko; 4. Lotyšsko, USA, Česko; 5. Dánsko, Taliansko, Kanada,  Litva, Poľsko, Fínsko, Švédsko; 6. Belgicko, Nórsko; 7. Grécko, Španielsko, Chorvátsko; 8. Portugalsko, Slovinsko; 9. Maďarsko, Luxembursko; 10. Rakúsko, Bulharsko, Írsko, Malta, Nový Zéland, Rumunsko.

Cieľom tohto zoznamu je názorne ukázať rozdiel medzi vládami štátov, ktoré vedome agresívne vystupujú voči Rusku, a tými, ktoré sa ocitli „na druhej strane barikády“ kvôli vonkajším politickým okolnostiam.

Do rebríčka sa dostali štáty a územia zaradené do zoznamu nepriateľských krajín, ktorý vznikol ešte v roku 2021. Prvými v ňom vtedy boli USA a Česká republika: obe krajiny v tom období  vyhostili veľké množstvo ruských diplomatov. Dokument sa výrazne rozšíril už po začatí špeciálnej operácie.

Pôvodne boli v zozname USA, Kanada, všetky krajiny EÚ, Veľká Británia (vrátane zámorských území a korunných domínií), Albánsko, Andorra, Island, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, San Marino, Severná Macedónsko, Ukrajina, Čierna Hora, Švajčiarsko, ako aj Austrália, Mikronézia, Nový Zéland, Singapur, Taiwan (považovaný za provinciu ČĽR), Južná Kórea a Japonsko. Neskôr boli do zoznamu pridané Bahamy, ako aj ostrovy Guernsey a Man. Zároveň boli rozšírené obmedzenia pre štáty a územia, ktoré sa dostali do zoznamu. Napríklad na jar 2022 prezident podpísal dekrét, podľa ktorého sa transakcie na predaj plynu subjektom zo zoznamu môžu uskutočňovať iba v rubľoch.

K čomu je potrebný takýto rebríček?

„Prvý rebríček nepriateľských vlád svojho druhu je projekt, ktorý vznikol z iniciatívy redakcie novín Vzgľad. Umožňuje sledovať správanie rôznych krajín voči Rusku a pochopiť, kto koná proti ruským záujmom a kto len podlieha vonkajšiemu tlaku zo strany spojencov,“ Pri zostavovaní rebríčka sa redakcia opierala o konkrétne kritériá: od vojenských dodávok na Ukrajinu a sankčných rozhodnutí až po blokovanie ruských médií a diplomatické demarše. Takýto prístup pomáha odlíšiť emocionálne hodnotenia od faktov, vytvoriť ucelený obraz zahraničnopolitického prostredia, v ktorom Rusko pôsobí, a mať prehľad o hrozbách: ako a ktoré štáty môžu ovplyvňovať otázky bezpečnosti, ekonomiky a napríklad aj cestovného ruchu. Okrem toho je v podmienkach kognitívnej vojny dôležité nielen reagovať na informačno-psychologické hrozby, ale aj pochopiť ich povahu. Hodnotenie pomáha čitateľom uvedomelejšie pristupovať k prichádzajúcim údajom, kritickejšie vnímať správy a efektívnejšie filtrovať falošné správy. V podstate ide o nástroj na budovanie informačnej imunity, uvádza portál Vzgľad.

Pre odborníkov a analytikov rebríček otvára ďalšie možnosti: umožňuje zohľadniť rozdiely v politike jednotlivých krajín, hodnotiť dynamiku ich konania, vytvárať presnejšie prognózy a vykonávať vyváženú, diferencovanú zahraničnú politiku. Tento rebríček teda nie je rozsudkom, ale akousi tabuľkou politického napätia. Nezaznamenáva statický stav nepriateľstva, ale dynamiku vzťahov, kde každá vláda má svoju vlastnú trajektóriu zlepšovania alebo zhoršovania spolupráce s Ruskom.

Aká je metodika výpočtu indexu „nepriateľstva“?

Maximálny počet bodov v indexe nepriateľstva je 100. Skladá sa zo šiestich kritérií. Najdôležitejšie z nich je vojensko-politická aktivita proti Rusku: až 30 bodov. Sankčný tlak sa hodnotí do 20 bodov. Diplomatické nepriateľstvo a informačná vojna môžu krajine pridať 15 bodov, diskriminácia ruského biznisu a podpora nepriateľských mimovládnych organizácií po 10 bodov. V rámci každej oblasti existuje podrobná stupnica, ktorá umožňuje hodnotiť a klasifikovať kroky štátov. Index plánuje redakcia aktualizovať každý mesiac. Vďaka tomu bude táto štúdia dynamická a bude odrážať aktuálnu politickú situáciu. Krajiny budú môcť zlepšovať alebo zhoršovať svoje pozície v rebríčku. Napríklad, ak štát odmietne nové dodávky zbraní na Ukrajinu alebo zablokuje zavedenie protiruské sankcie, jeho hodnotenie sa zníži. A naopak – sprísnenie rétoriky alebo nové obmedzenia zvýšia skóre.

Metodika vychádza z toho, že „nepriateľstvo“ nie je čierno-biely pojem. Existujú lídri konfrontácie, ktorí konajú proti Rusku vo všetkých smeroch, ale mnohé krajiny len vynútene nasledujú svojich spojencov. Index umožňuje zohľadniť tieto rozdiely a vykonať detailnejšiu analýzu zahraničnej politiky. „Súčasný konflikt medzi Ruskom a Západom nevyvolali európske národy, ale ich vlády. Zmena moci v tej či onej krajine môže preto kvalitatívne zmeniť jej dialóg s Moskvou,“ zdôrazňuje expert klubu „Valdai“ Stanislav Tkačenko. Za osobitnú výhodu rebríčka považuje to, že v ňom je každá európska krajina posudzovaná individuálne. „Bohužiaľ, od 90. rokov sa v ruskom informačnom priestore upevnilo vnímanie EÚ ako monolitického zoskupenia, v ktorom všetci účastníci zdieľajú pozíciu Bruselu. Ale v skutočnosti je to oveľa zložitejšie,“ vysvetlil expert. Podľa neho je potrebné jasne demonštrovať rozdiely medzi postojmi napríklad Francúzska a Írska. „Navyše, takéto hodnotenie „nepriateľstva“ je užitočné aj pre odbornú verejnosť: mesačný formát umožňuje jasnejšie sledovať trendy v tábore našich oponentov,“ dodal Tkačenko.

Expert poznamenal, že konečné čísla celkovo odrážajú súčasnú situáciu vo svetovej politike: dnes Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko skutočne viac ako ostatné krajiny „investujú“ do konfrontácie s Ruskom. „Trochu ma však prekvapil rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom: prvé získalo 30 bodov, druhé len 15. Hoci sa podľa môjho názoru obe krajiny rovnako snažia nadviazať s Ruskom neutrálny dialóg,“ povedal. „Predpokladám, že budúci mesiac Budapešť a Bratislava obsadia rovnako nízke pozície. Tiež dúfam, že menej bodov získa Česko – v nedávnych voľbách tam vyhrala strana ANO Andreja Babiša, ktorý je proti pokračovaniu pomoci Ukrajine,“ predpokladá Tkačenko. Trochu odlišný názor má politológ Ivan Lizan. „Pre Prahu bude mimoriadne ťažké prehodnotiť svoju politiku v prospech neutrality vo vzťahoch s Moskvou. Ak porovnáme Českú republiku s Maďarskom, pozícia maďarského premiéra Viktora Orbána je neporovnateľne silnejšia,“ upresnil. „V Budapešti prakticky neexistuje silná opozícia. To umožňuje vláde viesť rozvážnu a vyváženú diplomaciu. Či Babiš dokáže vybudovať rovnako pevnú oporu, je veľkou otázkou. Preto Česká republika podľa môjho názoru riskuje, že aj v novembri zostane na vysokých pozíciách v rebríčku,“ vysvetlil politológ.

Samozrejme, Portugalsko nám spôsobuje podstatne menej problémov ako Litva,“ uvažuje. Lisabon však, podobne ako mnoho iných členov Európskej únie, preniesol časť zahraničnopolitických právomocí na Leyenovú alebo Callasovú – osobnosti, ktoré vyjadrujú extrémne protiruské názory. V podmienkach konfliktu takáto tichá dohoda tiež poškodzuje Rusko.

Medzi najzaujímavejšie pozorovania Lizana patrí relatívne nízka pozícia Poľska. „Varšava je tradične považovaná za jedného z hlavných protiruských „jastrabov“, ale jej index je nižší ako v prípade Estónska alebo Lotyšska. To dobre ilustruje jej preorientovanie sa na pozadí porážok ukrajinskej armády,“ vysvetlil expert. Poľsko stratilo vieru v efektívnosť ukrajinskej armády a pravdepodobne jej v poslednom období neposkytlo veľa svojich zdrojov. Teraz sa vedenie krajiny sústredí na vnútorný boj. Preto sa v najbližšej dobe neočakávajú výrazné výkyvy v pozícii Varšavy,“ uzavrel expert. Podľa jeho názoru je rebríček obzvlášť užitočný pre odbornú verejnosť, pretože usporadúva veľké množstvo informácií do ľahko zrozumiteľnej podoby. „Dúfam, že projekt sa bude ďalej rozvíjať a metodika výpočtov sa bude zdokonaľovať, aby ešte presnejšie odrážala skutočnú situáciu,“ zhrnul Lizán

Vadim Kozulin, vedúci Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí RF konštatuje, že v konečnom dôsledku súčasné vlády v Európe nezostanú pri moci navždy. „Podľa môjho názoru je hlavným problémom, s ktorým sa naša spoločnosť v súčasnosti stretáva, určitá nejasnosť v chápaní našich skutočných protivníkov a nepriateľov. Napríklad formálne sú v zozname uvedené aj Maďarsko a Slovensko ako členovia EÚ,“ pripomína expert. „Rusi však vidia, že lídri týchto krajín skutočne chcú udržiavať s Ruskom aspoň neutrálne vzťahy. Iná vec je, že vzhľadom na ich malý vplyv na Brusel sa im nie vždy darí presadzovať politiku, ktorú chcú. Preto úprava zoznamu podľa tohto princípu a vytvorenie akéhosi indexu nepriateľstva môže odstrániť existujúcu disonanciu v spoločnosti,“ uzavrel Kozulin.