Konečne si našiel Zelenskyj miesto v mediálnom priestore. Stal sa hovorcom, ktorý hovorí to, čo si niekto iný myslí . Niekto v pozadí. Veď ako si vysvetliť vyjadrenie, podotýkam po stretnutí Orbána s Trumpom, že “….Ukrajina zabezpečí, aby Európa bola bez ruských surovín (ropa, plyn …)”, alebo “...Trumpa sa nebojím….”.

V jednom aj druhom prípade nepochopil, že toto nie je o ňom a on nie je ten, ktorý bude vôbec o niečom rozhodovať a už vonkoncom nie o Európe. EÚ mu dodala sebavedomie. Zbytočne. A on uveril, že to on hýbe dejinami.

Realita? Čoraz väčšie vystavovanie vlastného obyvateľstva krutosti vojny. Je to náš sused, to je fakt. S tým nič neurobíme, ale pripravení musíme byť na obdobie po konflikte. Nielen z ekonomického pohľadu, ale hlavne bezpečnostného. Vyhrážky Zelenského smerom k Slovensku a k jeho politikom z nedávneho obdobia, sú živým príkladom aká je jeho predstava o spolupráci. Diktát.

Lebo všetko má svoje hranice. A naša trpezlivosť v tomto prípade dvojnásobne.

Tu platí staré známe, že bič plieska na konci a v prípade Ukrajiny a Zelenského politiky sa to potvrdzuje.

Prečo si to môže dovoliť?

Lebo EÚ mu vytvorila podmienky na jeho rétoriku. A to je dôkaz, že európska proukrajinská stratégia zlyhala.

Prečítajte si tiež:

• „Ako chutí Putinov k…“. Radikalizácia študentov stredných škôl sa stáva už bežným javom. Bežným v progresívnom svete. Veď práve progresívci tomu tlieskajú
• Ukrajina dostáva dostatok financií z EÚ a to na úkor občanov Európy. Mala by dostávať ešte viac?