Turecko 26. apríla 2016 (HSP/Foto:Screenshot: YouTube)
Orchester z nemeckých Drážďan obvinil turecké úrady, že na neho vyvíjali tlak kvôli slovu genocída, ktoré bolo použité v rámci koncertu pri príležitosti výročia masakru Arménov v roku 1915. Turecko toto masové vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši pripúšťa, ale pomenovanie tohto činu genocída však odmieta. Členovia dražďanského orchestra tvrdia, že turecké úrady tlačili na samotný orchester i Európsku úniu v snahe zabrániť tomu, aby tento pojem zaznel počas vystúpenia, píše server Echo24.cz.
Šéf Dresdner Sinfoniker Markus Rindt v súvislosti s uvedenými skutočnosťami vyhlásil, že zo strany Turecka ide o útok na slobodu vyjadrovania.
Je už jasné, že Turecko tým, že Merkelová chce, aby zadržalo migrantov, dostalo do rúk páku na vydieranie Nemecka na všetky spôsoby vrátane deformovania slobody slova. Turecké veľvyslanectvo zároveň požiadalo Európsku komisiu aby zrušila dotáciu vo výške 200.000 eur, ktorú orchester dostal na tento projekt. Dôvodom je slovo genocída, ktoré je v projekte týkajúceho sa vyvražďovania Arménov, použité.
Európska komisia dotáciu ponechala, ale orchester údajne vyzvala, aby texty v predstavení zmiernil tak, aby sa v nich slovo genocída neobjavovalo. Komisia zároveň zo svojej internetovej stránky odstránila informácie ohľadom koncertu. Podľa hovorcu komisie ide údajne o prechodné opatrenie, pokiaľ prebieha diskusia s iniciátorom projektu týkajúca sa novej formulácie.
Veľké zlo
Arménsky masaker, ktorý sa tiež nazýva Metz Yeghern (Veľké zlo), sa začal v roku 1915 (za pamätný deň sa považuje 24. apríl). Turci počas neho vyvraždili jeden až jeden a pol milióna Arménov. Ankara tieto odhady označuje za nadsadené a tvrdí, že išlo o obete občianskej vojny a nepokojov. Mnohí toto vyvražďovanie nazývajú genocídou či arménskym holokaustom, keďže podľa nemeckého historika Dr. Michaela Hesemanna cieľom osmanskej vlády bolo vyhladiť arménsku menšinu v jej domovine, ktorá leží na území dnešného Turecka.
Podľa slov Vahrama Shemmassiana, riaditeľa arménskych štúdií na California State University v Northridgi, Turci rozdelili arménskej obyvateľstvo do troch skupín. Prvou skupinou boli vodcovia arménskej komunity – hlava, ktorú chceli zlikvidovať. „Keď odrežete hlavu, ľudia nevedia, čo majú robiť. Nikto vás nevedie, neinšpiruje, nedá vám nádej,“ vysvetlil. Druhú kategóriu podľa jeho slov tvorili mladí muži, ktoré Turci mobilizovali a použili ako pracovnú silu v čase prvej svetovej vojny. Potom ich zavraždili v zákopoch, ktoré sami vykopali. Treťou kategóriou boli ženy, deti a starci. Mladé ženy a deti sa snažili asimilovať, starých ľudí nechávali umierať. Vytvárali z nich takzvanej presídľovacie karavany a po ceste ženy znásilňovali, a potom predávali ako otrokyne.
Medzi arménskou genocídou a vyvražďovaním židov je podľa Shemmassiana prepojenie. „Mnohí nemeckí velitelia, ktorí pôsobili v Turecku, sa potom podieľali na vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Je tam úplne zrejmá súvislosť. Ostatne, aj Hitler pred tým, ako začal s genocídou vybraných skupín obyvateľstva, vyhlásil, že Arménov už si tiež nikto nepamätá a Turecku to prešlo bez trestu,“ upresnil.
Hnev Ankary
Turecko odmieta masaker nazývať genocídou, napriek tomu, že išlo o prvú genocídu dvadsiateho storočia. Reakcia tureckej vlády je totiž vždy rovnaká – hnev Ankary, a to aj napriek tomu, že pojem genocída v súvislosti s vyvražďovaním Arménov používa aj Európsky parlament, mnohé ďalšie štáty, inštitúcie či predstavitelia, ako aj pápež František.
Aj tento rok vyšli v uplynulú nedeľu do ulíc tisíce ľudí, aby si pripomenuli masaker Arménov. Ľudia zároveň požadovali, aby Turecko uznalo tento čin ako genocídu (viac TU). Arménsky prezident Serž Sargsyan spolu s manželkou Ritou položili kvety k pamätníku arménskej genocídy v Jerevane. Na tejto udalosti sa zúčastnil aj známy americký herec George Clooney a renomovaný francúzsky spevák Charles Aznavour, ktorý je arménskeho pôvodu.