Môj profil 
Predplatné
Arménsky prezident Serž Sargsyan spolu s manželkou Ritou položili kvety k pamätníku arménskej genocídy v Jerevane. Na tejto udalosti sa zúčastnil aj známy americký herec George Clooney a renomovaný francúzsky spevák Charles Aznavour, ktorý je arménskeho pôvodu.
Spomienkou 101. výročia chcel Sargsyan obrátiť medzinárodnú pozornosť aj na súčasný obnovený konflikt v spornej oblasti Náhorného Karabachu medzi etnikami Arménov a Azerbajdžancov. “Prehlasujem, aby to počul celý svet: v Náhornom Karabachu nedôjde k žiadnemu odstráneniu alebo k deportácii Arménov. Nedovolíme ďalšiu arménsku genocídu. My – znamená arménsky národ a všetky jeho súčasti, my – znamená naše arménske zjednotenie,” vyhlásil arménsky prezident.
Neslávne výročie si pripomenuli tisícky ľudí aj iných mestách po celom svete. V Moskve sa niesli arménske vlajky spolu s ruskými. “Spomienka na obete genocídy bude žiť navždy” – bolo napísané na jednom obrovskom čiernom transparente. Skupina tínedžerov, zoskupená z iniciatívy flash mobu, majúc na sebe pripnuté vlajky rôznych krajín sveta ukázala symbolické gesto odstránenia červenej pásky zo svojich úst potom, ako okolo nich prešlo arménske dievča, čím chceli vyjadriť, že je už nemožné vo svete ďalej zamlčovať genocídu.
V Grécku stovky etnických Arménov a sympatizantov pochodovali ulicami Atén v úmysle verejnej kritiky Turecka a Azerbajdžanu za eskaláciu konfliktu v spornej oblasti Náhorného Karabachu. Demonštranti pochodovali k tureckému a azerbajdžanskému zastupiteľskému úradu a mávali vlajkami a arménskymi nápismi “Pravda zvíťazí”, “Azerbajdžan – krajina zločinov” a “Ruky preč od Arménska”.
Tisíce demonštrantov sa zúčastnili akcie v katedrále sv. Sarkisa v iránskom Teheráne, kde tiež vyzvali Ankaru, aby si priznala genocídu na Arménov a odsúdila nedávne bojové akcie v oblasti Náhorného Karabachu. “Našou požiadavkou je, aby Turecko uznalo historickú pravdu a prijalo za to právnu zodpovednosť,” vyhlásil Karen Khanlari, iránsko-arménsky zákonodarca.
Z histórie sa vie, že masové vraždy začali 24. apríla 1915, kedy 250 arménskych intelektuálov zadržali osmanské úrady a neskôr ich popravili v Konštantínopole, čo je súčasný Istanbul. Väčšina Arménov bola z Osmanskej ríše deportovaná preč alebo umiestnená v koncentračných táboroch, za vzburu proti Osmanom a za pridanie sa na stranu Rusov počas prvej svetovej vojny.
RT podotýka, že Turecko ako nástupca Osmanskej ríše si toto pripomínať nechce, skôr si pripomenie (zo svojho pohľadu) “slávnu” bitku pri Gallipoli proti Británii a Francúzsku o získanie strategického prielivu Dardanely. Turecko v súčasnosti pripúšťa, že veľa Arménov bolo týraných v tej dobe, ale tvrdí, že počet obetí je vysoko prehnaný a odmieta pojem “genocída” alebo že šlo o nejakú oficiálnu systematickú snahu eliminovať arménsku menšinu. Je si vedomé, že uznanie zločinov proti ľudskosti by poškodilo nielen medzinárodnú povesť Ankary, ale muselo by prijať aj odškodnenie, čo by sa vyšplhalo až na sumu v biliónoch dolárov.
.JPG)
.jpg)
