Môj profil 
Predplatné
Naopak, Pavol Kárasz zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vidí dôvod rozdelenia federácie aj v rozpade trhov členov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vo východnej Európe, kam smerovala väčšina slovenského zbrojárskeho a strojárskeho exportu. „Po roku 1989 na Slovensku priemyselná produkcia klesla viac ako po 1. svetovej vojne, čo spôsobilo viac ako desaťpercentnú nezamestnanosť,“ konštatoval pre TASR Kárasz.
Podľa Ježka slovenskú ekonomiku poškodilo predovšetkým obdobie centrálneho plánovania a industrializácia, ktorá sa zrealizovala až v období socializmu, na rozdiel od Česka, kde bola v 19. a na začiatku 20. storočia. „Niektorí slovenskí politici však považovali centrálne plánovanie a jeho výtvory za výmysel Prahy,“ dodal Ježek.
Samotné rozdelenie federácie považuje Kárasz za bezprecedentne inteligentný proces, kde bola snaha zachovať čo najviac spoločného. „Až do vstupu do Európskej únie (EÚ) sa zachoval spoločný pracovný trh. Bola snaha zachovať aj spoločnú menu. No rozdielna finančná a hospodárska politika oboch štátov spôsobila, že spoločná mena sa stala neudržateľnou,“ upozornil Kárasz.
V roku 1993 po rozdelení federácie dosahovala výkonnosť slovenskej ekonomiky približne 70 percent českej. Za 20 rokov sa tento rozdiel výrazne zmenšil. „Slovensko po rozdelení federácie urobilo obrovský pokrok. Zrealizovalo kľúčové reformy, splnilo maastrichtské kritériá, platí eurom a je váženým členom EÚ,“ uzavrel Ježek.
Pithart s odstupom. Slováci vyťažili z rozpadu viac
“Zvládli (Slováci) tú prudkú zatáčku, keď hrozilo, že vyletia z cesty do Európy, z prístupových rokovaní do NATO. Zvládli to, nabudili občiansku spoločnosť, dokázali preklenúť spory medzi rôznymi stranami a to bol skoro zázrak,” povedal bývalý predseda českej vlády v rámci federácie a dlhoročný člen Senátu Českej republiky Petr Pithart.
Podľa neho sa tak ukázalo, že argument Čechov, ako ich Slováci zdržiavali na ceste do Európy, nebol pravdivý. “Bolo to naopak. Dnes sú Slováci európskejší ako Česi,” doplnil Pithart, podľa ktorého je to dobre.
V súvislosti s rozdelením ČSFR Pithart zároveň uviedol, že aj po 20 rokoch mu je ľúto rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ich spolužitie totiž bolo podľa neho “nesmierne plodné a obohacujúce” a to už je preč. Pithart sa nazdáva, že spoločný štát mohol vydržať, keby bol založený na vzťahu rovného s rovným. “Ale vzhľadom na moju znalosť českých dejín si trúfam povedať, že to tak nikdy nebolo,” uzavrel Pithart.
Slováci sa vždy viac zaujímali o českú kultúru ako Česi o slovenskú
Väčší záujem Slovákov o Česko než naopak platí aj dnes, čo možno vidieť napríklad na tom, že v Prahe je problém kúpiť slovenské noviny či knihy, pričom na Slovensku s kúpou českých problém nie je. Pithart to vysvetľuje si to tým, že sa oba národy navzájom vzdialili.
“Vôbec si nie sme bližší,” odpovedal Pithart na otázku TASR, či sú si dnes Slováci a Česi bližší. Reči o blízkosti oboch národov považuje za floskulu, ktorá sa stále opakuje. “Že si nič nevyčítame, že sa nehádame? Samozrejme, veď sme samostatné štáty. Ale spomeňte si na prvé roky po rozdelení. Predsedovia vlád sa vtedy päť rokov vôbec nestretli. To boli úplne zmrazené styky a vyčítali sme si veci na najvyššej úrovni,” pripomenul Pithart.
Poukázal tiež na to, že hoci dnes je v Prahe problém zohnať slovenské noviny či knihy, v minulosti to tak nebolo. “Kedysi bola na Václavskom námestí obrovská predajňa slovenských kníh. Skúste ju nájsť dnes,” povedal Pithart. V súvislosti s aktuálnymi slovensko-českými vzťahmi ďalej uviedol, že nekonfliktné fungovanie nie je dôsledok blízkych nadštandardných vzťahov. “Je pravda, že nie sme v konfliktoch, že spolu nebojujeme. Ale to je preto, že sme sa veľmi vzdialili a nie priblížili,” uzavrel.
.jpg)
.jpg)
