Nové partnerstvo medzi EÚ a NATO má ďalekosiahle dôsledky pre neutralitu niektorých členských štátov. Pravidlá sú záväzné a pre členské štáty povinné, ako vyplýva z interného dokumentu EÚ: “Členské štáty musia realizovať svoje povinnosti stanovené v zmluve o vzájomnej pomoci a solidarite do konkrétnej akcie. Európska únia bude zvyšovať svoj príspevok ku kolektívnej bezpečnosti v Európe úzko so svojimi partnermi.”
Nové partnerstvo je v rozpore s ústavami jednotlivých štátov. Napríklad, ak rakúska vláda túto pasáž podpísala, naruší to rakúsku ústavu. Jedná sa o stále platné právo “stálej neutrality”. Ústava stanovuje, že môže byť zmenené iba dvojtretinovou väčšinou národnej rady.
Rakúska vláda teraz bude musieť hlasovať o neutralite. Dvojtretinová väčšina pre zrušenie neutrality je v súlade so súčasnou rovnováhu síl v Rakúsku za určitých okolností možná. Či sa však také zásadné rozhodnutie s ohľadom na opakovanie prezidentských volieb bude konať, je nejasné. FPÖ je jednoznačne v prospech zachovania neutrality. Podľa nedávnych prieskumov nová národná rada nebude mať dvojtretinovú väčšinu pre odstránenie neutrality. Perspektíva vstupu Rakúska do NATO nepriamo prostredníctvom EÚ by mohla viesť k násilnej politickej diskusii, ktorá by mohla priniesť víťazstvo vo voľbách kandidátovi FPÖ Norbertovi Hoferovi.
Ústavní právnici v tom zmysle tvrdia, že rakúska neutralita je už zastaraná pre účasť v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Tento argument však bude spochybňovať historický dokument – rakúsku ústavu.
V iných krajinách je situácia podobná. Zvlášť vstup Fínska do NATO na výzvu NATO by mohol spôsobiť zhoršenie geopolitického napätia s Ruskom.