Situácia v Nemecku pred voľbami a vplyv AfD po voľbách

Mainz 23. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP Photos/Massoud Hossaini)

V Nemecku sa začínajú ľudia obávať o bezpečnosť v dôsledku imigrácie a všímajú si napríklad aj to, že pre svoje deti nenachádzajú miesto v škôlke, keďže integrujúce sa deti imigrantov podľa zákona potrebujú viac pedagogického personálu

No nie všetci z týchto voličov automaticky podporujú protiimigračnú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). V rozhovore pre TASR to uviedla Mária Fuchsová, politologička pôvodom zo Slovenska, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a žije v Mainzi v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko.

Zároveň podľa Fuchsovej s AfD sympatizujú euroskeptici, odporcovia vládnej politiky ústupu od jadrovej energetiky, ale vo veľkej miere aj takzvaní ruskí Nemci.

-Ako vyzerá predvolebná kampaň v Nemecku?

Medzi dvoma veľkými stranami je kampaň relatívne mierna, čo je pri končiacej veľkej koalícii pochopiteľné. Nemecko už zažilo omnoho vyhranenejšie predvolebné súboje. A takto to vnímam aj v mojom okolí – ľudia sú pomerne apolitickí. Na druhej strane je cítiť silný záver kampane menších strán, liberálnej FDP a AfD, ale i takzvanú antikampaň proti AfD. Angažovaná ľavica sa snaží rôznym spôsobom narúšať kampaň AfD, či už ničením volebných materiálov, narúšaním volebných stánkov AfD alebo dokonca fyzickými útokmi na členov AfD.

-Prečo je Merkelová taká dominantná?

V rámci vlastnej strany je to preto, že sa jej v minulosti šikovne podarilo odstrániť politických konkurentov. Christiana Wulffa presadila na post prezidenta, Günthera Oettingera na post eurokomisára, iní odišli sami a stiahli sa z politiky – napríklad Roland Koch. Z hľadiska celonemeckej politiky dominuje vďaka tomu, že sa vie flexibilne prispôsobiť voličom a posunula CDU v mnohých oblastiach výrazne doľava – napríklad programový obrat v oblasti jadrovej politiky po katastrofe vo Fukušime. Takže sa jej darí okrem tradičných voličov získať nevyhranených ľudí, ktorí možno o politiku veľmi nejavia záujem. Zatiaľ jej vychádza to, že týchto voličov stredu je viac, než nespokojných tradičných voličov CDU, ktorí sú s jej programovými piruetami nespokojní. A napokon Merkelovej sú pomerne priaznivo naklonené aj médiá.

-Čím oslovuje AfD voličov? Je v spoločnosti cítiť podporu pre AfD?

Aktuálne najmä témou sprísnenia práva na azyl a s tým súvisiacou témou bezpečnosti. Okrem toho AfD kritizuje odstúpenie od jadrovej energetiky a prezentuje sa ako zástanca tradičnej rodiny. V mojom okolí vnímam, že ľudia si všímajú isté rastúce problémy. Majú obavy o bezpečnosť, prípadne majú problém nájsť pre svoje deti miesto v škôlke, keďže sa zvyšuje počet detí migrantov a hoci by škôlka mala kapacitu na ďalšie deti, nemá dostatočný personál – takzvané Integrationskinder totiž podľa predpisov potrebujú viac personálu. Len málo z tých, čo si všímajú isté sociálne zmeny či problémy súvisiace s príchodom utečencov, však z toho vyvodzuje podporu pre AfD. Okrem toho platí, že v slušnej spoločnosti sa nepatrí otvorene priznať k podpore AfD. Je zaujímavé, že veľkú podporu má AfD medzi takzvanými ruskými Nemcami.

-Aké sú dôvody zlej povesti AfD?

Vidím tri: väčšina nemeckých médií a nemeckých novinárov je orientovaná ľavicovo-liberálne – utečencov vítali na jeseň roku 2015 s nadšením, takže vidia AfD veľmi kriticky. Druhým dôvodom sú etablované nemecké strany, ktoré majú záujem na tom, aby AfD mala zlú povesť a nakoniec – a na to netreba zabudnúť – k zlej povesti AfD prispievajú niektoré nešťastné výroky jej vlastných politikov týkajúce sa nemeckej minulosti, ako napríklad kontroverzný Björn Höcke. Ten povedal, že “Nemci sú jediným národom na svete, ktorý si dal do srdca hlavného mesta pomník hanby”. Myslel tým pomník holokaustu. Prípadne je tu aj pomerne čerstvý výrok volebného lídra strany Alexandra Gaulanda o tom, že Nemci by mali byť právom hrdí na svojich vojakov z oboch svetových vojen.

-Kde nachádzate medzery v niektorých menej známych bodoch programu AfD?

Kriticky vidím tie časti programu, ktoré sú vyslovene šité proti Merkelovej, avšak podľa mňa by uškodili politickému systému ako takému. Myslím napríklad obmedzenie funkčného obdobia kancelára na dve volebné obdobia. Alebo tiež preceňovanie priamej demokracie či priama voľba spolkového prezidenta. Myslím, že je na mieste, že spolkový prezident je volený nepriamo, má totiž pomerne slabé postavenie v nemeckom politickom systéme.

-Je AfD reálnou politickou alternatívou v porovnaní s ostatnými stranami?

Vzhľadom na to, že všetky relevantné strany sa v zásadných otázkach tlačia do stredu, tak naozaj platí, že AfD je jedinou “alternatívou”, pre niekoho možno “protestom”. Volič, ktorý je proti odstúpeniu od jadrovej energie, vidí EU kritickým okom a tiež požaduje obmedzenie prílevu utečencov, naozaj nemá medzi relevantnými stranami na výber.

-Aký výsledok môže AfD dosiahnuť vo voľbách?

Pred rokom a pol dosiahla AfD vo viacerých krajinských voľbách veľmi silné, dvojciferné výsledky. Potom na prelome rokov prišiel trochu útlm a teraz sa zdá, že by sa AfD mohla dostať nad 10 percent. Otázka je, o koľko nad 10 percent to bude, keďže prieskumy nevedia zachytiť skrytých voličov, ktorí sa k podpore AfD nepriznávajú. Vyššia volebná účasť môže nahrávať AfD. Už pri krajinských voľbách platilo, že vyššia volebná účasť znamená úspech AfD.

Môže účasť AfD v Spolkovom sneme niečo zmeniť?

Dlhoročný predseda bavorskej vlády Franz Josef Strauss hovorieval, že napravo od CDU musí byť už len stena, teda, že CDU nesmie pripustiť, aby vznikla iná pravicovejšia strana od nej samotnej. To sa dnes deje a bude zaujímavé sledovať, ako sa CDU s pravicovou konkurenciou vyrovná, či sa nevráti na svoje niekdajšie pozície. Myslím, že islam a integrácia moslimov budú intenzívnejšie diskutovanou témou – ako a či podporovať zo strany štátu rôzne moslimské organizácie. Očakávam tiež kritickejší pohľad na takzvanú Islamskú konferenciu a podobne.

-Ako bude vyzerať povolebné Nemecko?

Neočakávam žiadne prekvapenie, čo sa týka budúcej koalície. Mala by pokračovať veľká koalícia CDU a SPD. Môže sa akurát zmeniť pomer síl v prospech CDU, keďže sociálni demokrati by mohli získať ešte horší výsledok než v posledných voľbách. Druhá možnosť by bola takzvaná koalícia Jamajka, teda CDU-FDP-Zelení. Avšak ekonomické programy FDP a Zelených sú od seba dosť vzdialené, myslím teda, že je pre Merkelovú výhodnejšie ísť v zabehnutých koľajach a že veľká koalícia je jej aj milšia. Ak koalícia CDU a SPD bude pokračovať, mohlo by to do budúcnosti posilniť práve AfD – za predpokladu, že AfD tento úspech ustojí.