Slovenské ministerstvo zahraničia sa rozhodlo minúť peniaze daňových poplatníkov na propagáciu Európskej únie a vojenskej organizácie NATO, čím vzniklo video s názvom “Slovakia is NATO, We Are NATO.” O jeho úspechu sa hovoriť nedá, video má len niečo málo cez 9 tisíc zhliadnutí, a po pozretí reagovala väčšina ľudí “palcom nadol”, čo znamená, že spomínané video sa im nepáči.
K zámeru tohto videa sa vyjadril aj štátny tajomník Ivan Korčok:
“Naším cieľom nie je dosiahnuť to, aby všetci na Slovensku milovali NATO, chceme však akcentovať to, že neexistuje lepšia alternatíva zabezpečenia obrany a bezpečnosti ako tá, ktorú ponúka naše členstvo v severoatlantickej aliancii.” O spomínanom videu sme písali v TOMTO článku.
Video si stihol pozrieť už aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER-SD, neomarxistický filozof a politológ. Ľuboš Blaha.
Blaha tvrdí, že z videa je otrasený, pretože väčšine ľudí sa žije ťažko a v týchto časoch sa rozhodla Slovenská republika “investovať peniaze do propagandy vojenských symbolov, militarizmu a zbrojárskych šialenstiev.”
Vo svojom príspevku označil NATO za “kontroverzný vojenský spolok” a zdôraznil, že deti by sme mali učiť hodnotám mieru, multilateralizmu a rešpektu k iným národom.
“Každý milión eur dnes rozhoduje o páde vlády, pretože ľudia právom očakávajú, že štát je tu pre tých najslabších. A my ideme v tomto období za peniaze daňových poplatníkov deťom ukazovať americké tanky, stíhačky a bomby a tváriť sa, že svet chránia tí, čo vedú vojny, nie tí, čo chcú rovnováhu, odzbrojovanie a mier,” vyhlásil.
Smerácky poslanec taktiež pripomenul, že ako ľavičiar by vedel podporiť len kampaň za mier, a ostro odsúdil zapájanie Slovenskej republiky do tejto kampane za NATO.
V závere svojho príspevku spomína aj vojnu v Juhoslávii, Líbyi a nezmyselnú rusofóbiu. Zverejnenie tohto videa bez mandátu poslancov pokladá za veľkú chybu.
“Prosím, priatelia, nepozerajte video We are NATO, pretože si spomeniete na všetky tie obete vojen v Juhoslávii či Líbyi, na všetku tú nezmyselnú rusofóbiu, na všetky tie absurdné zisky zbrojárskych firiem…,” píše v závere.
Samuel Poništ