V piatok 28. 9. museli organizátori demonštrácie Za slušné Slovensko prežívať obrovskú frustráciu. Ich prácne vytváraný obraz o tom, že celá naša polície je skrz-naskrz skorumpovaná, že dokáže aj tie najväčšie zločiny zamiesť pod koberec a, samozrejme, všetko sa to riadi priamo na úrade vlády zrazu padli. Záťah na vykonávateľov vraždy ako aj na jej objednávateľku vypálil „slušákom“ rybník.  Leitmotívom demonštrácie totiž mala byť kritika neschopnosti polície pokročiť vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka.

Na odvolanie demonštrácie už bolo neskoro, ale celé protestné zhromaždenie dopadlo veľmi rozpačito. „Súdruhovia z NDR“ totiž robia chybu za chybou a vôbec im to nevychádza. Ich trápne, ale o to urputnejšie hlásané heslo, že mafia nikdy nebola bližšie pri úrade vlády, je najnovším vyšetrovaním úplne popretá. História však dokáže byť až neskutočne ironická či paradoxná. Ukázalo sa totiž, že právny zástupca rodiny Jána Kuciaka, Daniel Lipšic, pred pár rokmi veľmi intenzívne eroticky laškoval práve s objednávateľkou vraždy Alenou Zsuzsovou.  „Ľudová tvorivosť“ na to okamžite zareagovala jemne modifikovaným heslom – Nikdy nestála mafia bližšie pri Lipšicovi ako dnes. Karma je zdarma a temná minulosť nakoniec každého dobehne, obzvlášť veľkých moralistov.

Poďme však chronologicky. Z vraždy novinára Kuciaka „samozvaní“ vyšetrovatelia, žalobcovia aj sudcovia obviňovali najbližšie okolie vtedajšieho premiéra. Ako však dnes vieme, talianska stopa je najmenej pravdepodobná verzia. Je síce fakt, že Mária Trošková mala s Antoninom Vadalom vzťah, ale ten definitívne skončil rovnako, ako akékoľvek ďalšie kontakty, keď ju vymenil za svoju krajanku, s ktorou sa následne aj oženil. To, čo „naši“ Taliani vystrájali na východe Slovenska, samozrejme, nebolo s kostolným poriadkom, ale na páchanie svojich zločinov nepotrebovali krytie z úradu vlády. Úplne im postačilo krytie miestnych policajných zložiek na úrovni okresu či kraja. A už tieto odhalenia si, zaslúžili výmeny minimálne na úrovni inšpekcie ministerstva vnútra, respektíve na krajskej či okresnej úrovni.

Ak berieme, že bolo vhodné vyvodiť aj politickú zodpovednosť, tak požadovanie hlavy ministra vnútra bolo logické. Mimochodom, dodnes sa Vadalove prešľapy ďalej vyšetrujú, aj keď je už v súčasnosti vo väzbe v Taliansku, konkrétne v Benátkach, za úplne inú trestnú činnosť (pašovanie drog v konzervách), čo je rádovo väčšia kauza, ako to, čo robil na Slovensku. Aj preto bolo ťažko za čiarou požadovať zásadnú rekonštrukciu vlády, odchod premiéra, a dokonca predčasné voľby.

Vráťme sa však k súčasným odhaleniam. Dnes je jasné, že vykonávatelia neboli žiadni medzinárodní profíci, ktorých vypátranie by bolo naozaj ťažké. Aj suma za likvidáciu nepohodlného novinára bola tak povediac low costova . Značné prekvapenie však spôsobilo svedectvo jedného zo spolupracujúcich obvinených, ktorý za skutočného objednávateľa označil kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. Samozrejme, treba zdôrazniť, že ruku do ohňa za Kočnera dať nemožno. To určite nie. Kto však Kočnera sleduje dlhodobejšie musí konštatovať, že takéto konanie, nie je jeho štýl.

Kočner bol známy tým, že v prostredí bratislavskej smotánky sa pohyboval celé desaťročia. Vedel o každom takmer všetko, všetky hriechy a prehrešky, vedel kto a ako začínal v podnikaní, kto mal v čom prsty. Nakoniec, na vlastnej koži sa o tom mohol presvedčiť napríklad Boris Kollár. Keď na začiatku svojej politickej kariéry pod vplyvom Daniela Lipšica a Igora Matoviča  neprezieravo  zaútočil na Kočnera, ten mu to aj s úrokmi vrátil. Iste nebola náhoda ani skutočnosť, že keď Richard Sulík personálne skladal svoju  novú stranu SaS, Mariána Kočnera urobil hlavným kádrovým expertom svojej novej strany, práve on mal „očekovať“ celú jeho squadru.

Odhalenie Lipšicovho stáda aj s absolútne neprípustnými vzťahmi novinárov verejnoprávneho média s opozičnými politikmi, respektíve odhalenie ich extrémne vulgárneho jazyka, mu veľa sympatií medzi touto čeliadkou neprinieslo. Každopádne, v ostatnom čase práve Kuciak veľmi dôkladne odhalil kauzu Hotela na Donovaloch, vedel príliš veľa aj o kauze Technopol. Predovšetkým však jasne rozkryl biznis s DPH-čkou jeho priateľa a obchodného partnera Ladislava Bašternáka. Je teda možné, že Kočner stratil nervy a konal skratovo. Svedectvo spolupracujúceho obvineného, ktoré bolo navyše sprostredkované, teda nie z prvej ruky, si vyžiada ešte veľa dokazovania,  zbierania a vyhodnocovania priamych a nepriamych dôkazov.

Vynášať v tomto štádiu jednoznačné súdy je príliš predčasné, ale už dnes je veľmi vysoko pravdepodobné, že objednávateľ vraždy nebol spojený s úradom vlády a ak mal niekto s objednávateľkou vraždy akési osobné až intímne vzťahy, tak to bol, naopak, extrémne moralizujúci opozičný politik.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN