ZŠ v Bystranoch sa premenila z málotriednej školy na plne organizovanú

Bystrany 31. októbra 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Na čele vzdelávacej inštitúcie už od jej vzniku stál vždy muž. Zmenilo sa to až v roku 2008

O tom, kedy vznikla prvá škola v obci Bystrany v okrese Spišská Nová Ves, neexistuje podľa slov riaditeľky miestnej základnej školy Júlie Čurillovej žiadny písomný záznam. V stredoveku bývali školy založené zvyčajne pri miestnych farách. Prvé písomné záznamy o škole v Bystranoch sú z obdobia reformácie a protireformácie, kedy sa podľa slov Čurillovej pri udalosti o vrátení miestneho kostola katolíkom spomína prvýkrát aj škola.

“Prvým zaznamenaným učiteľom bol Andrej Viola, ktorý tu pôsobil okolo roku 1667. V roku 1870 bola škola ešte drevená, neskôr k nej bola pristavená jedna učebňa. V roku 1888 škola úplne vyhorela, preto obyvatelia obce vybudovali novú školskú budovu. Od februára 1931 bola rozšírená o jednu triedu,” priblížila históriu školy pre TASR riaditeľka s tým, že sa postupne rozširovala o ďalšie triedy. Novovybudovaná škola bola umiestnená v priestoroch detskej opatrovne, ktorá patrila grófovi Csákymu. “Od septembra 1936 bola pri škole zriadená polročná trieda pre rómske deti, ktoré dovtedy do nej vôbec nechodili. Trieda bola umiestnená provizórne, v bývalom byte kočiša grófa Csákyho. Počet rómskych žiakov bol 35,” povedala Čurillová. Počas druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo v januári prerušené vyučovanie kvôli prechodu frontu obcou Bystrany. V triede, ktorú navštevovali rómski žiaci, sa nevyučovalo, lebo nemeckí vojaci spálili všetok nábytok, ktorý sa tam nachádzal.

Od septembra 1946 bolo na škole päť ročníkov. Žiaci šiesteho až ôsmeho ročníka museli navštevovať obvodnú meštiansku školu v susednom meste Spišské Vlachy. “V nasledujúcich rokoch pribudli ďalšie zmeny, ktoré sa dotkli nielen miestnej školy, ale aj ostatných vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. V roku 1996 sme prešli veľkou zmenou, pretransformovali sme sa z málotriednej školy na plne organizovanú. Od roku 2002 sme samostatným právnym subjektom. Zmenili sa priestory, vybavenie, ale aj učitelia,” povedala Čurillová.

Na čele vzdelávacej inštitúcie už od jej vzniku stál vždy muž. Zmenilo sa to až v roku 2008, kedy sa prvýkrát v histórii bystrianskej základnej školy stala riaditeľkou žena. O školu sa od tohto obdobia nepretržite stará Júlia Čurillová, ktorá sa postupne zaslúžila o mnohé výrazné zmeny, ktorými škola prešla nielen po vizuálnej stránke.

Žiakom na ZŠ v Bystranoch chýbajú odborné učebne, telocvičňa a jedáleň

Napriek tomu, že Základná škola v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves funguje ako plne organizovaná škola a navštevuje ju 671 žiakov, z čoho je 669 Rómov, tak v nej chýbajú odborné učebne, školská jedáleň, ale aj telocvičňa. Ako pre TASR uviedla riaditeľka školy Júlia Čurillová, škola na prvom stupni funguje v dvojzmennej prevádzke.

“V roku 1996 bola škola pretransformovaná z málotriednej školy na plne formátovú a bolo nám prisľúbené, že tento prechod bude prefinancovaný z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. K splneniu tohto sľubu nikdy neprišlo,” povedala Čurillová. V rámci školského areálu tu v tom období boli dve budovy, ktoré slúžili zhruba pre 150 žiakov. “Dnes tu máme 671 žiakov v tých istých priestoroch. Podarilo sa nám urobiť prístavbu na jednej z budov a rozšírili sme kapacitu o štyri triedy. Komplet prvý stupeň funguje v dvojzmennej prevádzke,” priblížila riaditeľka školy.

Plne organizovaná škola si podľa riaditeľky vyžaduje odborné učebne, ktoré však v škole chýbajú. Nachádza sa tu len jedna, ktorá slúži na vyučovanie informatiky. “Nemáme telocvičňu ani školskú jedáleň. Napriek tomu sa nám za posledných osem rokov podarilo vybudovať multifunkčné ihrisko, urobiť v interiéri ekoučebňu či vonkajšiu telocvičňu pozostávajúcu z drevených cvičebných nástrojov. Máme dobré vybavenie, ale na druhom stupni musíme prírodovedné predmety učiť alternatívne, tak ako keby sme tu tie odborné učebne mali,” vysvetlila s tým, že v zimných mesiacoch deti z prvého stupňa cvičia počas hodín telesnej výchovy v triedach a starší žiaci absolvujú hodiny na hlavnej školskej chodbe. “Napriek týmto podmienkam nás volajú Základná škola Barcelona. Naše deti vo vedomostných výsledkoch nikdy nedosiahnu úroveň majority, pretože tu ide o komunikačnú bariéru. Sú však dobrí vo výtvarnej výchove, hudbe, speve, tanci a v športe. V malom futbale a florbale dosahujeme pekné výsledky v rámci okresu aj kraja,” priblížila riaditeľka školy.

Čurillová vysvetlila, že priestor na výstavbu telocvične, nových pavilónov či školskej jedálne majú, pretože v areáli sa nachádza dostatok voľného miesta. “Máme vypracovaný aj projekt na výstavbu telocvične, ale dostať financie na jeho realizáciu je ťažšie. Obec na jej stavbu nemá financie, pretože náklady na výstavbu novej telocvične sa pohybujú okolo 500.000 eur,” vysvetlila s tým, že keď bude vyhlásená ďalšia výzva z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, tak sa do nej zapoja.

Rovnako spomenula, že v minulosti sa v škole nenachádzala voda. V posledných rokoch našli jej zdroj a vykopali studňu, čím do interiéru budovy priviedli pitnú vodu. “V roku 2014 sa nám podarilo splynofikovať celý areál, ktorý bol dovtedy vykurovaný na tuhé palivo,” spomenula. V tomto roku sa zateplili fasády oboch budov v celkovej hodnote okolo 123.000 eur.

Žiaci zo ZŠ v Bystranoch odchádzajú počas štúdia do zahraničia

Obec Bystrany v okrese Spišská Nová Ves je známa tým, že mnoho ľudí odtiaľto odchádza za prácou do zahraničia, predovšetkým do Anglicka. Riaditeľka Základnej školy v Bystranoch Júlia Čurillová pre TASR povedala, že za prácou odchádzajú celé rodiny, pričom rodičia vezmú zo školy deti už počas ich štúdia na prvom stupni. Ich návrat do školy po rokoch je preto problematický.

Riaditeľku však trápi, že už druhý rok po sebe sa v škole nenachádza deviaty ročník. “Aj to je jeden z dôsledkov toho, že deti odchádzajú do Anglicka. V mnohých prípadoch ide o šikovných žiakov, ktorí nám odídu z tretieho alebo štvrtého ročníka. Vrátia sa, keď majú vek siedmaka až ôsmaka. Po príchode musia robiť komisionálne skúšky, pretože nám nikdy nepredložia doklad o tom, aké vysvedčenie tam dostali. Keby ho aj predložili, tak by museli robiť skúšky z toho, čo v Anglicku neabsolvovali,” vysvetlila Čurillová. Ide najmä o predmety ako sú slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka a dejepis. Práve slovenský jazyk a literatúra robí deťom najväčší problém a pri komisionálnych skúškach z neho neprejdú. “Snažíme sa ich etablovať, ale stáva sa, že žiaci majú 15 rokov a nachádzajú sa v piatom ročníku,” vysvetlila riaditeľka s tým, prečo sa na škole nenachádza deviaty ročník.

Základná škola má vytvorenú spoluprácu so školou v anglickom meste Sheffield, kde pracuje viac ako tisíc ľudí z obce Bystrany. “Máme vytvorené partnerstvo s ich miestnou univerzitou, z ktorej k nám chodí aj jeden ich profesor. Strávi u nás napríklad týždeň a stáva sa súčasťou nášho vyučovacieho procesu,” priblížila Čurillová. Zastúpenie z miestnej školy však v Anglicku doteraz nebolo, najmä z finančného dôvodu.

Bystriansku školu navštevujú predovšetkým rómski žiaci, ktorí v mnohých prípadoch nejdú študovať ďalej na strednú školu a štúdium končia často v nižšom ako deviatom ročníku. Aj preto sa v minulosti v škole uskutočnil projekt s názvom Druhá šanca, ktorý ponúkal možnosť dospelým ľuďom dokončiť si štúdium na základnej škole. Projekt bol určený pre ľudí, ktorí v minulosti mali ukončený aspoň šiesty ročník základnej školy a patrili k takzvaným marginalizovaným skupinám. Učebné osnovy boli podľa Čurillovej upravené tak, aby obsah učiva siedmeho až deviateho ročníka dokázali dospelí žiaci zvládnuť v priebehu jedného školského roka. Príležitosť dokončiť si základné vzdelanie prinieslo miestnym Rómom druhú šancu a lepšiu možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Aktivita bola súčasťou národného projektu, ktoré zastrešovalo Metodicko-pedagogické centrum a hradila ho Európska únia cez operačný program Vzdelávanie. V školskom roku 2012/2013 si vysvedčenie prevzalo 11 študentov, o rok neskôr sa do projektu zapojilo ďalších 25 ľudí. “Vekovo išlo o výnimočnú skupinu, keďže sa v jednej triede stretli napríklad mama, otec a dcéra,” priblížila Čurillová. Aj keď projekt už na škole neprebieha, pretože sa skončil, tak na dokončenie štúdia na základnej škole sa tento rok prihlásili dvaja dospelí ľudia, ktorí sa vzdelávajú individuálne.