Rezistencia na antibiotiká už nie je hrozbou budúcnosti, ale realitou dneška

AMR vzniká vtedy, keď si mikróby – baktérie, plesne či parazity – vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich ešte donedávna zastavili v rozvoji. Najčastejším dôvodom je nesprávne alebo nadmerné užívanie antibiotík a antimikrobiálnych liekov. „Predstavte si svet, v ktorom aj obyčajná bolesť hrdla či infekcia stredného ucha znamená riziko. Svet, v ktorom operácie či chemoterapia môžu byť pre pacienta nebezpečné, lebo účinné lieky jednoducho nefungujú,“ varuje Roman Dorčík, riaditeľ Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Rezistencia totiž predlžuje hospitalizáciu a zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť.

Hrozba AMR je reálna tu a teraz. WHO upozorňuje, že ak sa súčasné trendy nezmenia, rezistentné infekcie by mohli do roku 2050 spôsobiť viac úmrtí než rakovina. Odborníci a zdravotnícke autority preto vyzývajú k zodpovednému prístupu k antimikrobiálnym liekom.

Každý z nás môže prispieť. Lieky užívajte len na predpis lekára pri bakteriálnej infekcii, nie na vírusové ochorenia ako chrípka alebo nachladnutie. Dodržujte predpísanú dávku a priebeh liečby, doužívajte celé balenie, aj keď sa cítite lepšie. Lieky nezdielajte ani neužívajte tie predpísané niekomu inému. Nepoužité prípravky odovzdajte v lekárni, nie ich vyhadzujte. Dodržujte hygienu, pravidelne sa očkujte a celkovo znižujte potrebu užívania antibiotík.

AMR sa netýka len zdravotníctva. Nadväzuje naň pôdohospodárstvo, chov zvierat a environmentálne faktory. „Riešenie tejto hrozby si vyžaduje spoluprácu zdravotníkov, pacientov aj pôdohospodárov,“ dodáva Dorčík. Každé jedno zodpovedné rozhodnutie doma, v ordinácii či na farme pomáha zabezpečiť, aby životne dôležité lieky zostali účinné aj pre budúce generácie.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zabezpečuje, aby boli lieky dostupné, bezpečné a kvalitné. Avšak ich účinnosť a prínos spočíva aj v našich rozhodnutiach – v tom, ako ich používame.