Fyzik Stephen Hawking označovaný za najvýraznejšieho teoretického fyzika súčasnosti zomrel v stredu vo veku 76 rokov. Oznámila to jeho rodina.
Britský vedec trpel neurodegeneratívnou chorobou (amyotrofická laterálna skleróza) a bol ochrnutý, s okolitým svetom navyše komunikoval prostredníctvom špeciálneho počítačového programu a syntetizátora reči. Túto diagnózu mu určili už v roku 1963, keď mal 22 rokov. Lekári sa vtedy domnievali, že mu zostávajú dva-tri roky života. Ale ich predpovede sa nesplnili, vedec pokračoval vo svojej práci, dvakrát sa oženil a stal sa otcom troch detí. Dokonca úplne ochrnutý Hawking viedol aktívny život – zaoberal sa vedou, vyučoval na univerzitách.
Britský denník The Guardian uvádza, že Hawking bol považovaný za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina, svojimi poznatkami o vzniku vesmíru, o veľkom tresku a čiernych dierach výrazne prispel k rozvoju ľudského poznania. Svoje znalosti odovzdával aj širokej verejnosti, vysoko cenená je predovšetkým jeho populárno vedecká publikácia Stručná história času.
„Bol skvelým vedcom a výnimočným mužom, ktorého dielo a odkaz budú žiť dlhé roky,“ uviedli vo vyhlásení Hawkingove deti. Lucy, Robert a Tim Hawkingovi ďalej poznamenali, že otcova guráž a húževnatosť, ktoré išli ruka v ruke s genialitou a humorom, boli inšpiráciou pre ľudí na celom svete.
Veľkú časť svojho bádania však venoval vesmírnym čiernym dieram, zaoberal sa tiež takzvanou teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou.
Upozorňoval tiež na mnohé spoločenské problémy. Konštatoval napríklad, že umelá inteligencia môže znamenať koniec ľudstva (viac v článku).