Hlavným z nich je bezpochyby čínsky líder Si Ťin-pching. Navyše neprišiel len na prehliadku, ale na oficiálnu návštevu, ktorá potrvá niekoľko dní a počas ktorej sa bude diskutovať o mnohých otázkach, vrátane zvýšenia nákupov ruského plynu Čínou.

V tomto smere vyzerá príchod Si Ťin-pchinga ako prejav podpory Putinovi. Takýmto prejavom bola aj jeho návšteva Moskvy v marci 2023 – hneď po ťažkých porážkach, ktoré utrpela ruská armáda na Ukrajine, a v predvečer očakávaného protiútoku ukrajinských ozbrojených síl.

Teraz je agenda už iná – prebiehajú rokovania za sprostredkovania USA o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa všeobecného názoru je jedným z cieľov Washingtonu v dialógu s Moskvou „odtrhnúť“ ju od Číny, s ktorou sa Amerika postupne dostáva do vojny v rôznych smeroch.

Už sme písali, že čím horšie sú vzťahy USA s Čínou, tým väčšiu hodnotu má pre Peking vzťah s Ruskom a tým menšia je pravdepodobnosť, že Západ presvedčí Čínu, aby sa pripojila k tlaku na Moskvu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Takáto možnosť bola teoreticky možná, keby v Amerike zostali pri moci demokrati, ale pri súčasnom narastaní čínsko-americkej konfrontácie je to už málo reálne.

Zohľadňujúc toto všetko, návšteva Si vyzerá o to viac výrečná.

On aj Putin demonštrujú, že aj po nástupe Trumpa k moci a začatí rusko-amerických rokovaní zostávajú vzťahy medzi oboma krajinami pevné a Moskva nemá v úmysle prejsť do „antikínskeho“ tábora. Rovnako ako Peking nemá v úmysle odmietnuť Rusku podporu. Napríklad v prípade zavedenia nových sankcií USA, ktorými už hrozí Trump, ak Moskva odmietne prijať jeho podmienky týkajúce sa Ukrajiny. To znamená, že tieto sankcie, ak budú zavedené, skôr povedú k prudkej eskalácii vzťahov medzi USA a Ruskom (ktoré bude cítiť podporu Pekingu), ako k akýmkoľvek ústupkom zo strany Moskvy.

Ďalším signálom, ktorý Putin vysiela Trumpovi, je to, že zbližovanie s Pekingom môže byť ešte užšie, ak Američania neprijmú ruské podmienky dohôd o Ukrajine, ktoré nechcú prijať.

Tento moment (demonštrácia úzkych vzťahov medzi Pekingom a Moskvou) však určite využijú aj ukrajinské orgány a ich spojenci na Západe, aby presvedčili Trumpa, že Rusko už nie je možné odtrhnúť od Číny, a preto je potrebné ukončiť rokovania s Putinom a sústrediť sa na posilnenie pomoci Ukrajine a na zvýšenie tlaku na Rusko.

Ale to, ako bolo uvedené vyššie, môže vyprovokovať ešte užšie zbližovanie Moskvy s Čínou až po začatie priamej vojenskej podpory Ruska zo strany Pekingu. Napríklad prostredníctvom masívnych dodávok bezpilotných lietadiel na front, a možno aj personálu pod rúškom „dobrovoľníkov“.

Prekážkou pre takýto scenár je však zatiaľ to, že Čína momentálne vojnu na Ukrajine vôbec nepotrebuje. Pretože výrazne bráni jej hlavnej stratégii – rozkolu Európy a USA. Úzke vzťahy s Ruskom (ktoré Číňania v súčasnosti nemajú v úmysle prerušiť) zostávajú počas vojny dráždivým faktorom vo vzťahoch medzi EÚ a Pekingom. Preto Číňania majú záujem na čo najskoršom ukončení vojny v akejkoľvek podobe, okrem porážky Ruska. A ak sa Rusi dokážu s Trumpom dohodnúť na podmienkach prímeria (a práve na tomto rokovacom bode sa teraz vytvorila „prekážka“), Čína zrejme nebude proti, hoci je nepravdepodobné, že by v súčasných podmienkach konfrontácie s USA vyvíjala na Moskvu tlak synchronizovane s Američanmi. A Číňania určite nebudú proti zrušeniu protiruských sankcií, ktoré sťažujú ekonomické vzťahy ČĽR a RF.

Prečítajte si tiež:

• NAŽIVO: Prehliadka Dňa víťazstva na Červenom námestí v Moskve 2025. Putin už privítal Fica
• V symbolickom čase. Návšteva Si Ťin-pchinga v Rusku má mnoho tajných cieľov