…a opäť za nimi stáli ľudia z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorí zorganizovali nateraz svoju poslednú demonštráciu. Aj napriek tomu, že jedna prebehla vo štvrtok v réžii opozičných strán cítili zrejme potrebu priliať ešte trochu oleja do ohňa. Veď to aj tak dopadlo…

Manifestácia zo série Slovensko je Európa tentoraz začala zvukom poplašnej sirény, čo malo zrejme evokovať varovanie pred leteckým náletom; v konečnom dôsledku však len vyplašili môjho kocúra. Potom sa udialo čosi nevídané: Malé divadielko priamo na Námestí slobody. Pred divákov postavili tvorcovia dlhý stôl potiahnutý bielou plachtou. Za vrchstolom sedela bábka s nasadenou – či skôr odrezanou? – hlavou prezidenta Putina. Do toho odriekali miestni geroji písané texty o údajných ruských vojnových zločinoch (samozrejme zaobalené tak, aby vyvolávali v poslucháčovi čo najviac „spravodlivého hnevu”). Nechápte ma zle – všetky vojnové zločiny musia byť riadne zdokumentované, preskúmané, a ich vykonávatelia potrestaní. O tom nemožno diskutovať. Avšak k úplnému vyšetreniu nezávislými medzinárodnými orgánmi ešte nedošlo, pokiaľ viem (obvinenia zo strany kyjevského režimu či stránka na Wikipédii sa nerátajú), takže ich vyťahovanie môže byť interpretované ako snaha o manipuláciu publika.

Počas recitálu ochotníkov v tričkách a mikinách s nápisom „Za slobodu” potierali ich kolegovia stôl červenou farbou. Koľká symbolika! Akčné umenie 21. storočia made in Slovakia! Fakt náročný interpretačný materiál a intelektuálny výkon!

Už chýbal len samotras Sone F.

Táto tzv. performancia zaujala aspoň hlúčik prítomných ľudí, ktorý sa utvoril okolo ohradeného priestranstva. Ale počúvajte: Tuto vám budú čítať o stovkách mŕtvych civilistov, čo je bezpochyby hrozné, uvedomuje si však niekto tú disproporciu voči tragédii v Gaze? Pretože tam hovoríme vyslovene o genocíde, a to nielen ako o cielených útokoch na plné nemocnice, kostoly či mešity a paneláky, ale aj o hroziacom hladomore či trvalých následkoch (amputácie) po bombardovaní. Každá jedna civilná obeť je desivá – Mier Ukrajine by však v prípade, že chce byť dôsledný, mal teraz pokračovať iniciatívou mier Palestíne.

Chápu vôbec, že tam hovoríme o (stúpajúcom) čísle viac ako 40 000 mŕtvych žien, detí a starcov za násobne kratšiu dobu, než trvá konflikt na Donbase? Tí ľudia nemali šancu utiecť ani sa ukryť!

Pokiaľ by mali organizátori kúsok vnútornej integrity, potom by aspoň polovicu času na námestiach mali venovať otázke blízkeho východu. A nie, nie je to tak, že Ukrajina je sused, preto iné nevidíme – nežijeme predsa v izolovanom, ale globalizovanom svete. Preto je povinnosťou empatického aktivistu aspoň sa zmieniť o tom, že najväčšie peklo 21. storočia sa odohráva vo svätej zemi. Keď už chceli byť takí duchaprítomní, prečo za stôl neusadili aj bábku izraelského lídra?

Ale viete, ako sa hovorí: kto mlčí, ten svedčí…

Divadielko na námestí končilo tým, že za opačný vrch stola umiestnili ochotníci figurínu karikujúcu Roberta Fica. Jeho návšteva Kremľa je vraj vrchol všetkého, hanba, vlastizrada, dosť bolo fica a tak ďalej, však to poznáte. Na pozadí pritom niekto mával paškvilom vlajky – tú slovenskú zošil s európskou…

Môže sa toto z právneho hľadiska? Dajte vedieť názor v komentároch.

Potom nasledovali príhovory: Jujuj! Prvá bola pani Magda Vašáryová; počujete ten potlesk? Nie v zlom, ale už sme jej prehovory z poslednej doby analyzovali neraz. So záverom, že aj odísť treba vedieť včas…

Tentoraz citovala Masarykov odkaz, že my sme základ humanity, človečenstvo; tí, ktorí nestratili súcit. Pardon, nie my – len tí z nás, ktorí boli na námestiach. Lebo oni cítia súcit s obeťou, a nie s agresorom. Prečo nezačala svoju dojímavú hereckú etudu tým, aké zákony boli po protiústavnom majdane prijaté na Ukrajine proti etnickým Rusom? Veď to sa všetko dá dohľadať online! Nespravila si azda domáce úlohy? Hlavne, že tvrdí, že pravda nemôže byť klamstvom – lenže aj zamlčaná pravda je polovičatá lož, resp. dezinterpretácia…

Problém je v tom, že jediná dobre podaná a sústavne opakovaná dezinterpretácia dokáže narobiť v hlavách ľudí obrovské škody.

Pani Majda vychválila Poliakov, spomenula Deň Európy, a tak ďalej; čo bolo keď vstúpili do EÚ, ako pani Majda vykríkla vtedy radosťou, a na druhý deň mala fotku v novinách… A ešte spomenula, že Fico nás oberá o národnú identitu, ničí domáce kultúrne inštitúcie, tralala… No a „svinským krokom” vraj treba poslať preč ľudí – doslova idiotov, ktorí tam teraz robia. Aká kultúrna dáma!

Vravím – aj odísť treba vedieť včas.

Medzi inými vystúpili potom právnik Metod Špaček, slamerka Veroni Gyenge (to nechcite počuť ani reprodukované) či diplomat Rastislav Káčer (názvy medzitým hrajúcich lokálnych kapiel odo mňa, prosím, nežiadajte). Nebudem vás zaťažovať podrobnosťami, väčšinou totiž išlo o tú istú pesničku: Európsky sojuz je ten jediný správny na večné veky (lebo Západ má najvyššiu životnú úroveň – lenže vybudovanú na stáročiach útlaku slabších civilizácií, to už nespomenú!), a premiér sa išiel do Moskvy „bratať s diktátormi celého sveta”. To je opäť také defektné obvinenie, až z toho uši bolia, ale rozhnevanému davu ho predáte ľahko.

Chvalabohu, že tieto lacné piatkové šou už končia – ľudia očividne pochopili, že v nich tam len živia nenávisť.

Priatelia, prepáčte mi, že miestami som v tomto článku nasadil sarkastický tón – ale niekedy táto skupinka fanatických aktivistov naozaj vystupuje tak plytko, povrchne, ale dokonca aj vulgárne či štvavo, že nemôžem po ich tirádach ostať úplne vážny…

Prečítajte si tiež

• Heredoš odhaľuje kto stojí za iniciatívou Mier na Ukrajine: Neuveriteľné!
• Aktivisti z iniciatívy Mier Ukrajine „pristihli“ europoslanca – z ich obvinení však nesedí ani jedno slovo
• Po Netrebkovej k nám majú prísť ruské drony. Mier Ukrajine ostal znovu na posmech