Samozrejme, že som sa na to chcel pozrieť bližšie. Pevným miestom Sedmpočetníkov. sv. Klimenta a sv. Nauma bolo jazero Ochrid v Severnom Macedónsku. Navštívil som ten kraj. Bol som uveličený silou Genia loci. Okrem nádherného kláštora v Naume, kde je autentický hrob svätca som vnímal tamojšie Piešťany na brehu jazera, ale aj iné toponymá, ktoré nás akoby spájajú. Topolčany, Orešany, … a výnimočné antické sídlisko s ariánskou minulosťou Stobi Paeonia… V samotnom Ochride, meste na brehu jazera obkolesenom vysokými horami, veľkom asi ako Nitra, je naozaj množstvo pamiatok. Slovanských, rímskych, cirkevných, turistických. Zrenovovaný hrob sv. Klimenta, dve ranokresťanské krstiteľnice s nádhernou mozaikou, malebný kostolík sv. Jána na brehu jazera… Sprievodca hovorí, že tam niekedy bolo až 360 kostolov. Niektoré rodinné prežili po dnes. Vrele odporúčam navštíviť. Skvelí ľudia, prekrásne prostredie, dobré jedlo, lacné bývanie a lacné šperky z miestnych perál… a – majú nás radi. Aspoň doteraz. Takže sa odrazíme od naozaj pevných stôp po Sedempočetníkoch.

Stopa po nich pokračuje k albánskemu mestu Korçë (čítaj Korče). Je to albánska skomolenina slovanského názvu Gorica. Mesto bolo od nepamäti centrom vzdelanosti a ekumenizmu. Spomenutý, mohutný Kryqi në Malin e Moravës Korçë, doslovný preklad – Moravský kríž na vrchu Morava pri meste Gorica. Pár metrov od tohto monumentálneho kríža je pravoslávna kaplnka sv. Ilju = Eliáša,  Kisha e Shën Illias.

Asi kilometer južnejšie na kopci v národnom parku Drenoves (Drienovec), nad dedinou Mborje (900 m n.m.) sú ostatky pevnosti (1300 m n.m.). Albánsky mborje je „ochrana“. Kajala Mborje, pevnosť Mborje držali v 16. storočí Turci, no jej existencia je omnoho staršia.

Je treba spomenúť, že asi 18 km východne od Korçë je ďalšie centrum vzdelanosti od nepamäti. Je to dedinka Voskopoje, teda Voskopolje, kde bola ariánska tlačiareň. Pôvodne to bolo grécke mesto Moschopolis. Teda koncovka polje je z gréčtiny. Polis = mesto, sídlo. Podľa albánskeho zdroja to bola niekedy až 60 tisícová aglomerácia.

Pán Sobotka si na mape všimol aj divný kruh na zemi asi 10 km juhozápadne od Moravského kríža, na lazoch zvaných Kamenica. Keď som sa na to lepšie pozrel, okrem stopy po možnej rotunde sú tam pozostatky väčšej stavby, akoby kláštora a hlavne pozdĺžna, asi 10 x 5 m mohyla evidovaná ako Tuma é Kamenicés, alebo Tumulus de Kamenicë. Tumulus, teda hrob. Veľkosť predpokladanej rotundy odhadujem  na 10 – 11m x 6 m, jasne vidno aj apsidu.

Tu, v Kamenici sa stopa po Sedempočetníkoch akoby stáča cez kopce na západ do povodia rieky Osum, na ktorej leží nielen spomenutý Berat (Beligrad, Belehrad), ale rovnako nápadne slovansky znejúce názvy pod posvätnou horou Tomor. Je tu Gradec, Bogové… potom Berat a za ním, asi 9 km je mestečko Moravë. Čo je veľa, to je veľa!!! Samá Morava bez toho, aby tam tiekla rieka s názvom Morava? Je to od Veľkej Moravy? Kto sem priniesol názov? Kto nám dá spoľahlivú odpoveď?

Ďalšia stopa by mohla byť Kisha Kamenë – Kamenný kostol na malom cintoríne vpravo od dediny Lubonje a aj kostol sv. Márie v centre dediny. Miestni nemajú ku kostolom žiadnu úctu, výzdoba v nich je silne poškodená, ale niektoré nápisy dostupné na nete javia znaky hlaholiky a gréckej abecedy.

Pozoruhodná je skutočnosť, že na kopci nad Beratom je kostol Konštantína Veľkého a Heleny. Neďaleko Beratu na vŕšku je druhý kostol Konštantína Veľkého a Heleny. Prekvapivé! Najviac kostolov sv. Heleny, minimálne 22, je na Slovensku. Musel tu byť veľmi silný kult sv. Heleny, keď nikde v Europe nenájdete viac, ako tri kostoly s jej patrocíniom. Tento kult do Albánska niekto zrejme priniesol… Toto patrocínium v Albánsku je len tu.

Kostoly sv. Márie Vlachernskej sú hlavne v Grécku, nazvané podľa dediny Vlacherna – Βλαχέρνα. Tento kostol v Berate má datovanie viacerých múrov do 13. storočia. Fresky sú z 13. a 16. storočia. Je známe, že kostol bol postavený na mieste, kde bola už pred tým sakrálna stavba, pravdepodobne už z 5. storočia. Takže ak boli tí dvaja Sedempočetníci v ňom pochovaní, hroby boli prekryté novostavbou v 13. storočí. Preto sa zrejme nikdy nedopátrame nejakých ostatkov.

Prof. Homzom spomenutá Ardenica je 25 km západnejšie od Beratu, smerom k Jadranu. Pravoslávny kláštor narodenia Bohorodičky – Manastiri i Ardenicës, založený r. 1282 byzantským cisárom Andronikom II. Palaiologom po víťazstve nad Anjouovcami pri obliehaní Beratu sa nachádza na kopci pri meste Fier, asi 18 km južne od Lushnje (Lúčne). Na mieste kláštora sa niekedy nachádzal pohanský chrám bohyni Artemis, z čoho zrejme názov Ardenica. Súvis so Sedempočetníkmi je tiež len predpokladaná. Podľa prof. Homzu. Ak som mu dobre rozumel.

Spomenul som niekoľko bodov, pre nás významných toponým, ktoré by naozaj mohli súvisieť s obdobím Veľkej Moravy a jej hlavnými cirkevnými učeníkmi. Samozrejme, aj údaj o prítomnosti ariánov vo Voskopolji je zaujímavý a mohol byť práve dôvodom, prečo Gorazd a Angelár išli práve po týchto centrách. Stoby Peonia už vtedy neexistovala. Mali zrejme snahu priniesť to „správne“ Božie slovo. Nech to bolo tak, či onak, má význam zahrnúť do našej histórie aj tieto stopy.

Pripojím tu ešte pre zaujímavosť sochu ilýrskej kráľovnej Teuty (r. 231 – 227 p.n.l.v Tirane, hlavnom meste Albánska, v meste Durrës (Drač!) a v Krujë, kde je len busta. Všetky mestá sa nachádzajú v kraji, kde žil kmeň Ardiaei, kde bolo v rannom stredoveku kráľovstvo Dardania. Meno, či funkcia Teuty súvisí s pomenovaním Teutóni, Tóti…? Dobre sa prizrite do mapy Albánska, koľko slovanskej (srbskej) toponýmie tam ešte ostalo, koľko „prebubláva“ z poalbánčených názvov miest, dedín, kopcov a riek. Kto teda stvoril túto toponýmiu? Kto žil na tomto území pred Albáncami. Vraj germánski Ilíri! Germánski Ilíri tvorili rýdzo slovanskú toponýmiu? Neboli tí Ilíri Slovania? Tráci? Dračie vojsko nie je neznámy pojem. Gréci ich písali ako Thrák a on to bol drak. Symbol draka mali na vlajkách aj Burebistove vojská. Burebista – skomolený BOJEMISTR? Teda nebolo to meno, ale funkcia, ako v tom čase v Ríme julius, teda rytier, nájomný bojovník, nakoniec Julius = Gyula.

Preto od Rumunska cez Macedóniu po Albánsko môžete pozorovať symbol jednohlavého draka kdekade po stenách, na stropoch miestností a sochy popri cestách. Albánske mesto Durrës, teda Drač je tiež toho dôkazom. Aj samotná Tirana môže mať tento základ slova, poriadne skomolený. Hoci, čítal som múdrosť, že Tirana je odvodenina iránskeho Teheránu. Väčšina názvov je skomolená. Enver Hoxha (Hodža – turecké slovo), komunistický vodca krajiny, prikázal toponýmiu poalbánčiť, vymazať pamäť. Nepodarilo sa. Dejiny Albánska sú nejasné, osídľovanie územia bolo viac – menej bez boja. Vidím to podobne, ako ustupovanie majoritného obyvateľstva na Slovensku neprispôsobivej časti iného etnika. Príkladom môže byť moja rodná Dobšiná, niekedy prekvitajúce, sebestačné mesto s vlastnými školami, kultúrou. Choďte sa tam pozrieť dnes, pochopíte. Toponýmia ostala, obyvateľstvo sa rýchlo mení. Koľko krát tam idem, je mi do plaču!

Pre mňa je Albánsko jasným príkladom, kto boli tzv. Ilíri. Celkom určite rozprávali slovanským jazykom. Podobne to bolo aj ostatnými „Germánmi“. Naši „vedci“ ešte chvíľu budú šíriť bludné konštrukcie o nich, až sa nájdu skutoční vedci, ktorí sa prestanú báť povedať pravdu. Tí „Germáni“ sme boli my – Slovania ! Žiadne sťahovanie národov nebolo, sťahovali sa hlavne vojská, ktoré občas splynuli s miestnymi. Príkladov je množstvo, stačí sa zaujímať.

Sám Gorazd šiel do dnešného Albánska zrejme za „svojimi“, kde mu rozumeli…

Zaujímavé je, že aj dcéra Kroka, sestra Libuše sa volala Teta, Teuta. Teta vládkyňa. Rovnako, ako Táta – otec národa. O tom niekedy inokedy…

Článok je zverejnený so súhlasom p. Sobotku.