Slovensku chýba kvalitný zákon o zmene klímy

„NKÚ na základe ostatnej kontroly preto odporúča poslancom parlamentného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby uznesením zaviazali Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) obnoviť prípravu klimatického zákona. Vzhľadom na prierezový charakter problematiky kontrolóri výboru tiež odporúčajú zaviazať všetky rezorty podieľajúce sa na dosahovaní a financovaní znižovania emisií oxidu uhličitého, aby tak proaktívne vstúpili do spolupráce s rezortom životného prostredia,“ informoval najvyšší orgán.

MŽP začalo pracovať na zákone o zmene klímy v roku 2021. V súlade s dobrou praxou vybraných krajín mal okrem iného zvýšiť aj právnu vymáhateľnosť všetkých cieľov Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR (NUS), ako aj cieľov z oblasti adaptácie krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zároveň mal stanoviť povinnosti miestnej samosprávy a tým odstrániť istý stupeň právnej neistoty. Definoval sankčný mechanizmus, zakotvoval právo klimatickej žaloby a odstraňoval nejednoznačnosť povinností v oblasti prijímania adaptačných opatrení a opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov pre mestá a obce. Kontrolou bolo zistené, že príprava návrhu zákona o zmene klímy bola zastavená po medzirezortnom pripomienkovom konaní a po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023.

„Neprijatie zákona je negatívny signál vo vzťahu k medzinárodnej reputácii Slovenska. Chýbajúci zákon môže našej krajine sťažovať prijímanie opatrení v dosahovaní cieľov pri znižovaní emisií oxidu uhličitého,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pripomenul aj to, že Slovensko netransponovalo v plnom rozsahu Smernicu o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, za čo nám môže hroziť infringement zo strany Európskej komisie.

Štátni kontrolóri ďalej poukazujú na to, že Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorou sa okrem iných definuje rámec národných cieľov znižovania celkových emisií oxidu uhličitého a určujú sektory znižovania emisií oxidu uhličitého, nebola aktualizovaná v zmysle legislatívy EU „Fit for 55“. Tá obsahuje záväzok znížiť pre celú Úniu celkové emisie oxidu uhličitého do roku 2030 o 55 % oproti úrovni z roku 1990. V NUS tiež chýbajú dodatočné opatrenia v zmysle aktuálnej legislatívy EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

V NUS, v Stratégii adaptácie SR na zmenu klímy (NAS), ako aj na ňu sa viažucej Koncepcii vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 chýbali podľa NKÚ identifikované riziká, ktoré by mohli ohrozovať dosahovanie cieľov či riadenie týchto rizík. NAS a Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy neobsahujú vyčíslenie celkových nákladov na ich implementáciu. „Napriek tomu, že v súčasnosti dochádza k celosvetovému ústupu od environmentálne udržateľných riešení v prospech zvyšovania konkurencieschopnosti štátov na globálnom trhu, čo je legitímna reakcia na globálne ekonomické zmeny, je nutné si uvedomiť aj to, že preferovať tento trend môže mať negatívne dôsledky na zdravie a kvalitu života obyvateľov. Preto by sme pod tlakom novej situácie nemali zabúdať na to, že ekonomický aspekt kvality života sa najlepšie napĺňa v kvalitnom životnom prostredí, a teda neupúšťať od úsilia napĺňať aj strategické záväzky v oblasti klímy a životného prostredia,“ uzavrel Ivančo.