V jeho tvorbe sa prelínajú tradície i modernosť vo výtvarnom umení. Milan Laluha patrí do umelecky silnej Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá na začiatku druhej polovice 20. storočia programovo nadviazala na našu medzivojnovú avantgardu. Našiel si svoj charakteristický výtvarný vzorec – tzv. laluhovskú formulu obrazu. Obraz stavia z kubusov, veľkých hranatých a zaoblených foriem. Potom tvary oživuje typickou žiarivou farbou – k červenej a žltej pridáva zelenú a modrú farbu. Dopĺňa ho aj kontrastom čiernej a bielej. Po maturite Milan Laluha študoval v rokoch 1950-1955 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka a Dezidera Millyho. Po štúdiách sa vrátil do Mičinej, potom tvoril v Martine a nakoniec sa natrvalo usadil v Bratislave.
Zúčastnil sa na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline v roku 1957. Po roku 1968, keď sa politická moc snažila galandovcov umlčať, patril medzi tých, ktorí sa utiahli do svojho vlastného sveta a vytrvalou tvorbou dávali nehlučne na známosť, že sa nepoddali.
V roku 1962 sa Milan Laluha prvý raz predstavil samostatne výstavou kresieb v Bratislave. Odvtedy sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. V roku 1966 získal Laluha Cenu Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach.
mž