AJD Agro, bulharský producent a vývozca obilia, vďačí za svoju existenciu európskej poľnohospodárskej pomoci. Teraz mu však hrozí, že príde o značnú časť peňazí, keďže EÚ chce zaplniť dieru v rozpočte po príspevkoch Británie, ktorá na budúci rok odchádza z bloku, a zvýšiť výdavky na bezpečnosť.

Farma zápasila so stratami až do prvej platby od EÚ v roku 2008, rok po vstupe Bulharska do bloku. Odvtedy sa stala ziskovým predajcom pšenice, jačmeňa, kukurice, slnečnice a popredným bulharským pestovateľom lucerny. Spolieha sa pritom na prostriedky z EÚ, ktoré sa podieľajú jednou tretinou na jej ročnom investičnom rozpočte vo výške 5 miliónov eur.

“Financie z EÚ nás posunuli vpred,” potvrdil Dimitar Mačuganov, ktorý šéfuje AJD Agro. “Bez nich by sme nemali šancu dostať sa tam, kde sme teraz. Stali sme sa modernou farmou. To nám pomohlo získať dôveru bánk a skúsenosti pre ďalší rozvoj,” dodal.

Nižšie príjmy tak preveria schopnosť EÚ riešiť potreby farmárov, ako je Mačuganov, a predstavujú novú výzvu pre európsku politickú súdržnosť. Rokovania o finančnej politike bloku odštartovali tento týždeň zverejnením návrhu rozpočtu na obdobie rokov 2021-2027, teda po brexite. Vzťahy v EÚ už v predchádzajúcich rokoch poznačila dlhová kríza v Grécku, najväčší príval utečencov od druhej svetovej vojny, rozhodnutie Spojeného kráľovstva o odchode a demokratické krízy vo východnej Európe.

Doteraz predstavovali príspevky do európskeho rozpočtu len 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) členských štátov (približne 140 miliárd eur ročne), z ktorých Únia poskytovala finančné prostriedky pre poľnohospodárstvo, chudobnejšie regióny a výskum.

Británia bola druhým najväčším prispievateľom do rozpočtu po Nemecku. Jej odchod tak zanechá v pokladnici Únie ročnú dieru vo výške 10 miliárd eur. A to v čase, keď blok čelí výzvam, aby vynaložili viac prostriedkov na hraničné kontroly a obranu pre zvýšené obavy z terorizmu, nápor migrantov z Blízkeho východu a Afriky a ruskú agresiu.

To upriamilo pozornosť na poľnohospodárske dotácie a regionálnu pomoc, ktoré spolu predstavujú približne 70 % výdavkov bloku. Návrh rozpočtu, ktorý v stredu (2.5.) predložila Európska komisia, predpokladá zníženie financií o zhruba 5 % na oba programy.

EÚ stavila na “férové rozdelenie bolestivých škrtov” a vyváženú kombináciu zníženia výdavkov a zvýšenia príspevkov. To sa ľahšie povie, ako urobí. Viacročný rozpočet EÚ potrebuje jednomyseľnú podporu národných lídrov a aj bohaté západoeurópske krajiny naň majú rozdielne názory. Kým Francúzsko vedie skupinu, ktorá podporuje poľnohospodárske dotácie, Holandsko spolu s Rakúskom a Švédskom odmietajú zvýšenie národných príspevkov.

Bulharsko ako čistý príjemca finančných prostriedkov z EÚ si uvedomuje význam poľnohospodárskej pomoci a politickú potrebu spojencov ako Francúzsko. Bulharskému poľnohospodárstvu bolo v súčasnom pláne výdavkov EÚ na roky 2014-2020 vyčlenených 7,4 miliardy eur. Tento sektor sa podieľa takmer 7 % na pracovných miestach v krajine a viac ako 4 % na výkone ekonomiky, čo je takmer trojnásobok priemeru v EÚ. Cereálie tvoria asi tretinu poľnohospodárskej produkcie v Bulharsku, súčasnej predsedníckej krajine EÚ.

“Získali sme vážnu podporu aj od prispievateľov, ako je Francúzsko, pre naše stanovisko zachovať túto politiku,” uviedla Liľana Pavlovová, bulharská ministerka, ktorá má na starosti predsedníctvo EÚ.

Keď francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho bulharský náprotivok Rumen Radev vlani v auguste diskutovali o právach pracovníkov v EÚ v prímorskom meste Varna, ich manželky na terase reštaurácie nad morom popíjali Chardonnay-Pinot Gris z vinárstva Orbelus Organic Winery JSC. Riaditeľ Orbelusu Blagoj Rusev uviedol, že vybudovanie vinárstva trvalo 14 rokov a k pomoci od bulharskej vlády neskôr pribudli aj európske poľnohospodárske dotácie. Spolu s kamarátom v roku 2000 kúpil sedem hektárov pôdy na juhovýchode Bulharska na výrobu ekologického vína. O niekoľko rokov neskôr vďaka pomoci od EÚ zakúpil prvý traktor a v roku 2014 vinárstvo dobudoval. Polovica z peňazí na jeho dokončenie bola od EÚ.

“Redukcia poľnohospodárskych fondov by vážne ovplyvnila celý vinársky sektor,” povedal Rusev, ktorý vyváža do krajín ako USA, Kanada, Francúzsko a Poľsko. “Ani teraz nedokážu poľnohospodárske dotácie udržať Bulharsko (v poľnohospodárstve) konkurencieschopné.”

Aj Mačuganov z AJD Agro má obavy. Hoci chápe, že je potrebné zvýšiť výdavky na bezpečnosť, považuje za krátkozraké urobiť tak na úkor agrodotácií. Podľa neho by bolo lepšie žiadať vyššie príspevky od štátov do rozpočtu, ale to chce riadnu guráž.