Bratislava 14. októbra (TASR) – Novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení zvýši transparentnosť pri financovaní voľnočasových aktivít žiakov a môže napomôcť aj k celkovej stabilizácii verejných financií. Tvrdí to Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré víta podpísanie právnej normy z dielne ministerstva školstva.
ZMOS pripomína, že mestá a obce nesú zákonnú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie detí vrátane vytvárania predpokladov na záujmové aktivity. "Preto musia mať na to vytvorené zodpovedajúce podmienky a dostatočné mechanizmy kontroly vynakladania finančných zdrojov," zdôrazňuje predseda združenia Jozef Dvonč.
Činnosť a prevádzka materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, školských jedální, ako aj vytváranie materiálnych podmienok základného vzdelávania je originálnou kompetenciou obcí. "Schválený návrh zákona vytvára predpoklad aj na zrovnoprávnenie východísk financovania všetkých zriaďovateľov uvedených typov škôl a školských zariadení obecných, súkromných a cirkevných," uzatvára Dvonč.
Podľa novely zákona budú obce dostávať finančné prostriedky na záujmové činnosti podľa počtu detí vo veku od päť do 15 rokov, ktoré v nej majú trvalý pobyt. Následne ich majú prideľovať zariadeniu, ktoré dieťa navštevuje. Doteraz peniaze dostávali priamo mestá a obce, kde deti navštevujú jednotlivé centrá voľného času.
Právna norma má zabrániť netransparentnosti pri financovaní voľnočasových aktivít a upraviť zbieranie údajov na účely rozdeľovania peňazí. Rezort školstva chce zamedziť viacnásobné vykazovanie jedného žiaka tým, že dieťa bude môcť do zbierania údajov uviesť len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení.
Zmena zákona má tiež umožniť obciam regulovať počet škôl a školských zariadení zriadených na území obce alebo samosprávneho kraja podľa jej potrieb. Právna norma rieši aj garanciu peňazí pre cirkevné a súkromné školy. Poslanec Martin Fronc (KDH) cez svoj pozmeňovací návrh presadil pre tieto školy trvalú garanciu, že budú od štátu dostávať minimálne 88 percent z peňazí, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou.
Novela čelila v parlamente kritike opozičných poslancov. Viacerí tvrdili, že ohrozí voľnočasové aktivity detí, keďže obce budú môcť narábať s peniazmi na činnosť detí svojvoľne. Martin Poliačik zo SaS sa obával, že mestá a obce budú používať tieto peniaze na platenie vlastných dlhov či opravu ciest a nie na deti.