Lipšic: Pri boji proti schránkovým firmám musíme poznať konečného beneficienta

Bratislava 24. novembra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podľa Lipšica premiérom predložený návrh možno ľahko obísť a nič nerieši

Ak chce vláda SR skutočne bojovať proti účasti schránkových firiem vo verejných zákazkách, musí sa do navrhovaného zákona dostať podmienka odkryť konečného užívateľa výhod. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave na to upozornil poslanec NR SR Daniel Lipšic (nezaradený), ktorý avizuje predloženie pozmeňujúceho návrhu v tomto duchu.

“Premiér vyzval opozíciu, že je ochotný komunikovať o právnej úprave zákazu schránkových firiem. Ním predložený návrh možno ľahko obísť a nič nerieši. My navrhneme, aby účastníci verejného obstarávania museli uvádzať cez čestné vyhlásenie, kto je konečným užívateľom výhod, a následne po prípadnom víťazstve by museli predložiť potvrdenie od banky, kto je konečným užívateľom výhody z danej transakcie,” vysvetlil Lipšic. On sám je presvedčený, že ak premiér myslí boj proti schránkovým firmám vážne, návrh bude prijatý.

“Ak by sme mali zákon, ktorý prinúti zverejňovať len vlastnícku štruktúru, tak by sme sa dozvedeli, že polovičným vlastníkom Petit Pressu je spoločnosť Sita. Pritom všetci vieme, že konečný užívateľ výhod je finančná skupina Penta,” zdôraznil Lipšic s tým, že poznať len vlastnícku štruktúru je o ničom.

Žitňanská spolu s Beblavým pripravuje pozmeňujúce návrhy, ktorými chce vládny návrh zmeniť tak, aby bol účinnejší

Vládna novela zákona o verejnom obstarávaní neodhaľuje skutočných užívateľov výhod ani biele kone v schránkových firmách. Navyše sa týka len tendrov, nerieši schránkové firmy, ktoré sa dostávajú k verejným zdrojom inak, ako cez verejné súťaže. Tvrdí to podpredsedníčka Mosta-Híd a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, podľa ktorej je vládna novela slabá.

Spolu s poslancom Miroslavom Beblavým (nezaradený) pripravuje pozmeňujúce návrhy, ktorými chce vládny návrh zmeniť tak, aby bol účinnejší. “Treba, aby sme odkryli konečných užívateľov výhod, a to tak pri tendroch, ako aj pri inom použití verejných prostriedkov,” povedala pre TASR.

Vládnu novelu podporí len pokiaľ bude viesť k odhaľovaniu skutočných konečných užívateľov výhod. “Teda tých, ktorí vo finále čerpajú verejné zdroje. Inak je ten zákon len PR akcia na vyriešenie politického problému Smeru, ktorá nás neposunie nikam ďalej,” uviedla Žitňanská.

K odhaľovaniu skutočných vlastníkov má podľa nej slúžiť aj zákon týkajúci sa boja proti praniu špinavých peňazí. “Pozná ten mechanizmus a vie, ako sa majú preukazovať osoby, ktoré stoja za firmami. Národná banka Slovenska s tým má svoje skúsenosti. A na toto treba nadviazať,” zdôraznila Žitňanská.

Žitňanská tvrdí, že v parlamente je novela, ktorá je kompromisným návrhom všetkých parlamentných strán, no dosiaľ sa o nej nerokovalo a ani nerozhodlo 

Zároveň je podľa nej nevyhnutné prijať zásadnú zmenu zákona o konflikte záujmov, ktorý by sprísnil a sprehľadnil majetkové priznania verejných funkcionárov. “Pokiaľ nebudú jasne transparentné majetkové priznania politikov, tak nebudeme vedieť, ktorí verejní funkcionári z obchodov reálne profitujú,” vysvetlila Žitňanská.

Poukázala na novelu, ktorá je v parlamente, no dosiaľ o nej parlament nerokoval a nerozhodol. Ide o kompromisný návrh všetkých parlamentných strán, ktorý má priniesť prehľadnejšie a podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov. Hoci sa na ňom dohodli všetky strany, Smer-SD od neho napokon ustúpil. Bez vládnej strany nemá šancu na úspech.

Smer-SD avizoval vlastnú novelu. Dosiaľ sa neobjavila. Pavol Paška ako predseda parlamentu pritom sľuboval, že verejní funkcionári budú musieť od januára 2015 podávať podrobnejšie majetkové priznania. Žitňanská vidí za odsúvaním rozhodnutia o zmene zákone neochotu a strach Smeru-SD zverejňovať podrobnejšie majetkové priznania. “Proces prijatia novely brzdil osobne pán Paška. Po kauze piešťanského cétečka je jasné, prečo,” povedala.

Vláda dala do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala zamedziť účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Národnej rade navrhuje prerokovať normu v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohla začať platiť už od 1. januára 2015.

Verejného obstarávania by sa po novom mohla zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku majú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.

mž