Hoci to znie ako veľa, schizofrénia stále postihuje menej ako jedno percento skúmaných a jedno percento z tých, ktorí vyrastali v zelenom prostredí trávnatých plôch, lesov či polí.
Na novej štúdii sa podieľali vedci z oddelenia biologických vied a výskumného centra na univerzite v dánskom meste Aarhus v rokoch 1985 až 2013 v rámci mapovania zelených plôch po celom Dánsku, ktoré potom porovnali s údajmi z dánskych národných registrov pre ľudí narodených v rokoch 1985 až 2003, či u nich bola diagnostikovaná schizofrénia.
Z celkového počtu 943 027 skúmaných ľudí malo takúto diagnózu 7 509 pacientov.
“Môžeme vidieť, že tí s najnižším prístupom k zeleným priestorom s rozlohou 210 metrov štvorcových, kde žijú, majú vyššie riziko rozvoja schizofrénie,” skonštatovala vedúca výskumu a postdoktorandka Kristine Engemannová.
To neznamená, že len kvôli nedostatku stromov alebo polí pri pohľade dieťaťa z okna izby sa automaticky v dospelosti vyvíja schizofrénia, je to len jeden z viacerých faktorov. Ale predchádzajúce výskumy ukázali, že obyvatelia mesta sú viac vystavení riziku schizofrénie.
“Menšie štúdie ukázali, že mať zelené priestory poskytuje silnejšiu sociálnu súdržnosť a že je pravdepodobnejšie, že sa dostanete von a cvičíte. To môže mať vplyv na vaše psychologické zdravie. Takže je to nepriamy efekt mať zelené okolie,” vraví Engemannová.
Viacero štúdií totiž ukázalo, že detský kognitívny vývoj je lepší, ak sú deti obklopené viac zeleným priestorom a ľudia v takomto prostredí sú menej zahĺbení do seba. Práve takáto zahĺbenosť je typickým príznakom schizofrénie.