Európska komisia včera vydala ďalšiu správu o právnom štáte, v ktorej hodnotí situáciu v oblasti právneho štátu na Slovensku za predošlý rok.

Štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Milan Hodás sa vo videu na sociálnej sieti vyjadril k veciam, ktoré sú viditeľné už po prvom prečítaní správy.

„Musím konštatovať, že sú tam veci, ktoré vyvolávajú naše potešenie,“ uviedol v úvode.

Vyjadril sa, že potešenie vyvoláva skutočnosť, že Európska komisia ocenila intenzitu dialógu, ocenila korektnosť transpozície PIF smernice a ocenila rozšírenie pôsobnosti európskej prokuratúry.

„Vďaka opatreniam, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo s cieľom posilnenia prvkov právneho štátu na Slovensku a vďaka našej intenzívnej komunikácii so zástupcami Európskej komisie je obsah správy v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti o niečo korektnejší než v minulom roku,“ vyjadril sa Hodás.

Napriek tomu však vyjadril niekoľko výhrad voči niektorým častiam správy, keďže hodnotenia Európskej komisie nezohľadňujú situáciu na Slovensku objektívne, avšak ministerstvo ocenilo, že vďaka komunikácii s Komisiou nastal pozitívny posun aj v tejto oblasti.

Výhrady ministerstvo rozdelilo do niekoľkých oblastí.

Metodológia

Ministerstvo spravodlivosti má výhrady k metodológii prípravy správy, čiže výhrady k tomu, ako je správa o právnom štáte tvorená.

„Musím povedať, že v tejto oblasti po našom intenzívnom dialógu sa a správa o právnom štáte výrazne zlepšila, stále však je možné hovoriť o absencii viacnásobného systematického overovania zosumarizovaných informácií,“ vyjadril sa štátny tajomník.

Ďalej je podľa neho potrebné poukázať na nedostatky pokiaľ ide o viditeľnosť a transparentnosť hodnotenia jednotlivých kritických momentov. Vysvetlil, že to znamená, že správa o právnom štáte by mala byť konštruovaná ako súdne rozhodnutie.

Vysvetlil: „To znamená, že mám tu tvrdenie strany A,  tvrdenie strany B, a mám viditeľnú evaluáciu prečo,  z akého dôvodu, ktorému tvrdeniu priznávam znak pravdy a ktorému priznávam znak nepravdy… Toto bohužiaľ v správe o právnom štáte vidieť nemožno.“

Uviedol, že túto výhradu vyslovil aj Európsky dvor  audítorov,  ktorý  hovorí o týchto metodologických pochybeniach.

Ďalej je podľa neho potrebné poukázať na potrebu, aby Slovenská republika a orgány verejnej moci mali možnosť vyjadriť sa v záverečnej fáze oveľa širším spôsobom, ako je to nastavené. „Potrebovali by sme oveľa viac času na komunikáciu s Komisiou,“ doplnil.

Odporúčania v oblasti spravodlivosti

Pokiaľ ide o odporúčania v oblasti spravodlivosti Hodás  a ministerstvo  poukazujú na to, že súčasná vláda nedostala počas svojho pôsobenia v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád.

Zdôraznil, že Európska komisia naopak konštatuje konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam.

Pokiaľ ide o jednotlivé odporúčania Hodás konštatoval, že v správe o právnom štáte nie sú principiálne nové odporúčania. „My to čítame tak, že ide o odporúčania, ktoré sa týkali už predchádzajúcich vlád…  A táto vláda v zásade nevyvolala nové odporúčanie,“ doplnil.

Ďalším článkom bolo odporúčanie týkajúce sa zabezpečenia toho, aby členovia Súdnej rady nemohli byť kedykoľvek odvolaní. Hodás konštatuje, že tento problém vznikol novelou slovenskej ústavy z roku 2020,  ktorá bola prijatá na návrh vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.

„Táto vláda je pripravená korigovať túto ústavnú úpravu,“ uviedol a dodal, že problém bude nájsť ústavnú väčšinu pre jej prijatie.

Ďalšie odporúčanie sa týka trestného činu „ohýbania práva“. Hodás pripomenul, že tento trestný čin, túto skutkovú podstatu, súčasná vláda nezaviedla.

„My sme naopak konfrontovaní s tým, aby sme tento trestný čin vypustili z Trestného zákona. A my sme pripravení alebo boli sme pripravení to urobiť,  avšak nebolo to možné vzhľadom na to, že Európska komisia poukázala, že ide o skutkovú podstatu, ktorá je zakotvená v Pláne obnovy,“ priblížil Hodás.

Dodal, že ministerstvo prijalo procesné záruky, ktoré  znamenajú elimináciu zneužívania tohto inštitútu. „My sme v tomto, a Európska komisia to konštatuje, dosiahli parciálny pokrok. Stále však ešte budeme pracovať na cizelácii tohto inštitútu,“ doplnil.

Trestný poriadok

Ďalšie odporúčanie sa týka trestného poriadku a takzvanej „obrovskej právomoci“ generálneho prokurátora v tejto oblasti. „Domnievame sa, že toto ustanovenie trestného poriadku má plné opodstatnenie. Je to ustanovenie, ktoré slúži na zabezpečenie zákonnosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.  Toto ustanovenie neznamená nemožnosť ďalšieho stíhania, znamená len odstránenie nezákonnosti v takzvanom prípravnom konaní,“ doplnil.

Správa tiež podľa ministerstva konečne reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania §363, vďaka ktorému sú aj znovu-otvárané trestné konania, ktoré boli zastavené v rozpore so zákonom.

„Napriek tomu má Európska komisia naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora, ktoré viedli aj k zastaveniu niektorých trestných konaní. Európska komisia pritom  ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť. Európska komisia nezohľadňuje ani to, že ak by generálny prokurátor alebo iný prokurátor svojvoľne zasahoval do prebiehajúceho trestného stíhania, dopustil by sa spáchania trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa, trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom alebo iného trestného činu,“ uvádza.

Boj proti korupcii

Pokiaľ ide o účinnosť boja proti korupcii,  čo je ďalšie odporúčanie venované Slovenskej republike, Hodás upozorňuje na to, že tam z jeho pohľadu Európska komisia metodologicky najviac zlyháva. Podľa stanoviska ministerstva Európska komisia jednotlivé zdroje „nesprávne vyhodnocuje“. Komisia viaceré svoje kritické tvrdenia často ničím nepodkladá. Ako príklad ministerstvo uvádza negatívne hodnotenie komisie k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie

„Pokiaľ by sme chceli zodpovedne analyzovať prípady korupcie, ku ktorým došlo podľa Európskej komisie ku nesprávnej aplikácii alebo nedostatočnému trestnoprávnému postihu, museli by sme každý ten jeden trestný prípad, každý ten jeden spis, otvoriť a podrobne analyzovať,“ vysvetlil a  dodal, že to zo strany Európskej komisie ani len nie je možné a štatistické údaje hovoria pravý opak.

Na základe údajov, ktoré poskytla GP SR, Hodás uvádza,  že pokiaľ ide o trestné  činy korupcie v roku 2024 došlo naopak ku nárastu postihu. „To znamená, že  odstíhaných osôb v roku 2024 je 240,  v porovnaní napríklad s rokom 2023,  kde to bolo iba 160 osôb. Pokiaľ ide o obžalované osoby z trestných činov korupcie, v roku 2024 ide o 136 prípadov v porovnaní s rokom 2023, kde išlo o 76 prípadov..,“ doplnil.

Novela Ústavy SR

Čo sa týka textu správy Hodás navrhuje, že je potrebné venovať sa napríklad výhrade alebo  istým obavám Európskej komisie v súvislosti s novelou Ústavy SR.

„Pokiaľ ide o novelu ústavy a princíp prednosti, táto obava je formulovaná veľmi jemne. To znamená, že v prípade prijatia (novely ústavy) vyslovujú obavu, že by  mohli vzniknúť obavy z ohrozenia princípu prednosti práva Európskej únie,“ uviedol.

V tomto kontexte je podľa neho  na mieste podotknúť,  že táto navrhovaná právna úprava je plne konformná s právom Európskej únie, dokonca Slovensko  využíva oporu v primárnom práve Európskej Únie, konkrétne článok 4 odsek dva Zmluvy o Európskej únii, ktorý hovorí, že „Európska únia rešpektuje národnú identitu členských štátov a táto novela ústavy túto národnú identitu iba explicitne zakotvuje.“

Viac si môžete pozrieť vo videu nižšie alebo prečítať tu

Prečítajte si tiež:

• Cintula na súde chrlil opozičné heslá. „Toto je mentálny svet progresívneho vraha,“ reaguje europoslanec
• Heredoš podáva podnet na Igora Matoviča