Český evolučný biológ prof. Jaroslav Flégr z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe, špecializujúci sa na fungovanie evolučných mechanizmov vo vzťahoch medzi obeťou a parazitom odhaduje na základe zákonov evolučnej parazitológie možný ďalší priebeh koronavírusovej pandémie (stránku tohto pána nájdete tu, jeho veselú návštevu v relácii Show Jana Krause nájdete tu).

Aj tí, ktorí na koronavírus neveria, môžu čítať ďalej, pretože nižšie popisované skutočnosti, vyplývajúce zo zákonitostí evolučnej biológie, platia a aj v budúcnosti budú platiť všeobecne, aj na iné vírusy.

Evolúcia: súťaž génov

Evoluční biológovia sa na živú prírodu dívajú ako na súťaž génov – v podstate všetkých so všetkými, ale najtvrdšia konkurencia je, samozrejme, medzi priamymi konkurentmi o zdroje. Nevídane premnožená a zároveň extrémne sa navzájom kontaktujúca ľudská populácia je skvelou príležitosťou pre expanziu parazitov a profesor Flégr už roky upozorňuje, že skôr alebo neskôr zákonite „niečo nepekné príde“.

Lenže ani parazit to nemá celkom jednoduché: evolúcia „zo súťaže“ vylúči všetkých hráčov, ktorí zvolia nevhodnú stratégiu. Cieľ je jasný: vyhráva ten, ktorý dokáže včas nakaziť čím viac ďalších obetí. Aby sa mu to podarilo, musí nájsť optimálnu rýchlosť množenia, a tá sa s časom mení. Na začiatku, keď sa ešte nič netušiaca obeť nevie brániť, je výhodou čím rýchlejšie množenie (ktoré o to rýchlejšie aj obeť zloží). Avšak neskôr, keď si začneme dávať pozor (používať rúška, dezinfikovať, izolovať sa), vtedy rýchle množenie nie je výhodné: nakazený je rýchlo veľmi chorý, ostane doma a nenakazí ostatných. Vtedy majú šancu skôr „nenápadnejšie“ kmene, ktoré „si nás šetria“, ktorým trvá dlhší čas, kým obeť viditeľne ochorie. Ak by príliš ubližovali, zmenšili by si šancu šíriť sa ďalej.

Inými slovami, platí zákonitosť: ak vírusu sťažíme prenos z človeka na človeka, tak sa prirodzeným výberom vyselektujú menej virulentné (agresívne, nákazlivé) kmene – a naopak, keď sa opatrenia uvoľnia, začne stúpať aj nákazlivosť a smrteľnosť choroby.

Tak to bolo aj v prípade aktuálnej koronavírusovej pandémie: krajiny, kde sa vírus masívne rozšíril, poslúžili zároveň ako priestor na šírenie a selekciu jeho virulentnejších a smrteľnejších kmeňov – tam, kde sa vírus rýchlo množí a mutuje, vznikajú v rámci globálnej pandémie lokálne epidémie s horšími variantmi vírusu a ostáva len dúfať, že sa takýmto spôsobom neobjavia kmene s naozaj vysokou smrtnosťou. Tento mechanizmus je zároveň jedným z možných vysvetlení, prečo v niektorých krajinách vírus zabíja také veľké množstvo ľudí a v iných relatívne menej.

Aktuálne hrozby

Z uvedeného vyplýva jedna dôležitá vec: do našich končín, ktoré vďaka prísnym epidemiologickým opatreniam a relatívne veľmi vysokej disciplíne obyvateľstva doposiaľ boli nákazou postihnuté iba málo, prinášajú prišelci, často tzv. „superprenášači“ z oveľa masívnejšie zamorenej cudziny, kmene, ktoré pravdepodobne budú horšie ako tie „domáce“. Ale na druhej strane, práve pre tú ich virulentnosť budú ľahšie rozpoznateľné, a preto sa im u nás bude dariť menej.

Vidíme, že sa dvíha druhá vlna, to sa dalo očakávať, a Flégr upozorňuje, že tomu dramaticky pomôže nástup detí do škôl a škôlok. Ak cez prázdniny sa vírus šíril v populácii väčšinou „líniovo“, keďže z kolektívu do kolektívu preskakoval väčšinou cez rodinných príslušníkov, ktorých je iba pár, tak školy mu poslúžia ako mohutné „priečne“ prepojky, keď cez jednu školu sa môže dostať naraz do mnohých rodín a odtiaľ do mnohých kolektívov.

Z tohto dôvodu podľa Flégra na jeseň výrazne narastie reprodukčné číslo (priemerný počet osôb, ktorých nakazí jeden nakazený) a ak sa neprijmú nejaké naozaj drastické opatrenia, tak počet nakazených bude rýchlo rásť.

Čo sa s tým dá robiť?

Vírusu bude pri šírení pomáhať aj postupný pokles hladiny vitamínu D v našich telách v dôsledku poklesu slnečného žiarenia, a preto by bolo dobré ho cielene dopĺňať výberom vhodných zdrojov z potravy.

Ďalšou vecou, ktorá mu bude pomáhať v šírení, je klesajúca vlhkosť vo vykurovaných miestnostiach, v ktorých sa budeme na jeseň zdržiavať s poklesom teplôt čoraz dlhšie: vydýchnuté kvapôčky, obsahujúce častice vírusu, sa budú v suchom vzduchu rýchlejšie odparovať a zmenšovať a preto vírus ostane vo vzduchu dlhší čas. Z tohto dôvodu je treba udržiavať vlhkosť vo vnútorných priestoroch najmenej 40, ale ešte lepšie aspoň 50 percent.

Evolučný tlak nachádza najrôznejšie cesty k úspechu a v prípade vírusov sú to aj nečakané „finty“, ktorými núti obete, aby ho šírili: ovplyvňuje procesy v našich telách napríklad tak, aby sme kýchali, či túžili chodiť medzi ľudí, a pod. Na to je tu práve osveta, aby sme neboli iba nevedomými obeťami, ale aby sme rozumeli mechanizmom, ktoré nami manipulujú.

Pomôže očkovanie?

Veľa tímov priebežne pracuje na vývoji vakcín, a tak by ich v ideálnom prípade mohlo byť už na budúci rok na trhu dostatok na to, aby Covid-19 definitívne skončil, ale to sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí. Oveľa pravdepodobnejší je scenár, kde budú štáty ešte nejaký čas traumatizované nepríjemnými protiepidemiologickými opatreniami.

Zaujímavý je Flégrov názor na percento populácie, ktoré bude musieť byť zaočkované, aby sa epidémia zastavila: „Nemusíme preočkovať 60 percent populácie, ako sa odhadovalo ešte na jar. Vplyvom evolúcie vírusu smerom ku zníženému reprodukčnému číslu bude zrejme na zastavenie či výrazné spomalenie epidémie stačiť percento o dosť nižšie, dokonca by som tipoval, že tak polovičné,“ hovorí Flégr.

Za ideálny scenár by považoval situáciu, keď by sa pomocou vhodných opatrení podarilo oddialiť masívny nástup pandémie až do momentu, keď bude zaočkované potrebné percento, dajme tomu že tretina populácie, ale považoval by za zázrak, keby sa to podarilo.

Čo bude ďalej?

Čo hovorí profesor Flégr o perspektívach vzťahu medzi obeťou (človekom) a koronavírusom SARS-CoV-2 vyvolávajúcim ochorenie Covid-19? Po skokovom náraste v dôsledku nástupu detí do škôl bude ďalší nárast pandémie miernejší, ale aj tak pôjde o také veľké čísla, že vlády budú musieť opäť zaviesť prísne opatrenia, ktoré budú koncom roka už naozaj drastické, a ktoré sa budú striedavo, podľa zlepšujúcej sa, či zhoršujúcej situácie, sprísňovať a uvoľňovať.

Podľa Flégra je možné, že príde aj tretia či štvrtá vlna pandémie, ale možno aj nie. Má však pomerne jednoznačný názor na to, ako sa to celé asi skončí: prirodzenou alebo umelou cestou získa naša populácia proti novému koronavírusu dočasnú rezistenciu. Skôr alebo neskôr sa s týmto koronavírusom takmer každý stretne a jeho imunitný systém sa s ním bude musieť vysporiadať. Podľa neho sa budú musieť dospelí po niekoľko rokov opakovane očkovať, ak nebudú chcieť riskovať, že budú pravdepodobne opakovane prekonávať toto ochorenie – avšak vďaka zvyškovým protilátkam už väčšinou s miernejším priebehom.

V prípade detí to však bude iné: Flégr hovorí, že deti sa pravdepodobne nakazia už v predškolskom veku a stanú sa doživotnými nositeľmi vírusu – budú mať tzv. nesterilnú imunitu, podobne ako je to v prípade ďalších štyroch druhov koronavírusov, ktorými je dnes nakazený takmer každý človek bez toho, aby mu to spôsobovalo nejaké problémy.

A na samý koniec by sa teda z toho hrozného pandemického koronavírusu, vyvolávajúceho chorobu Covid-19, ktorý oficiálne má v súčasnosti na svedomí státisíce ľudských životov, malo pravdepodobne stať len jedno z mnohých neškodných detských ochorení, akých prekonáva každý z nás v škôlke či škole celý rad a doživotne sa s nimi vysporiada často aj bez toho, aby o tom vôbec vedel.

Koniec korony, koniec problému? Žiaľ, ani zďaleka nie

Flégr však varuje, že keď sa aj zbavíme hrozby Covid-19, toto vôbec nie je koniec nebezpečenstva, ale skôr naopak.

„Svet je veľmi nebezpečné miesto,“ hovorí a pripomína, že kedykoľvek môže prísť nákaza, proti ktorej je Covid-19 len nevinná chrípka.

.

„Máme šťastie, že tento koronavírus je len taký ,chcípáček‘,“ tvrdí a upozorňuje, že táto nákaza je síce nepríjemná, bude nás stáť veľa peňazí, ale je výborná ako príležitosť pripraviť a vytrénovať sa na naozaj zlú pandémiu.

Nie je totiž vylúčené, že v budúcnosti môže prísť pliaga s nákazlivosťou napríklad ako kiahne, ktoré majú desaťkrát vyššie reprodukčné číslo ako tento koronavírus, alebo taká, ktorá bude omnoho smrteľnejšia ako Covid-19, prípadne taká, ktorá bude mať obe tieto vlastnosti súčasne.

Flégr upozorňuje, že keby sme napríklad mali do činenia s pandémiou, ktorá má dobu latencie nie tri dni, ale napríklad desať dní, kým by sa choroba prejavila, človek by stihol nakaziť obrovské množstvo ďalších ľudí. Proti takejto chorobe by bolo nepomerne náročnejšie sa brániť a z tohto hľadiska je dobre, že ľudstvo dnes čelí aktuálnej, vzhľadom na možné hrozby ešte stále relatívne miernej pandémii, na ktorej sa môže naučiť ako postupovať, keby išlo naozaj do tuhého, a začať vyvíjať primerané postupy, štruktúry a technológie.

A na záver trocha optimizmu: netreba sa báť, že by pandémie boli niečím výnimočným: profesor Flégr hovorí, že veľká väčšina druhov (odhadom možno až 95 percent), ktoré počas miliardy rokov trvajúcej histórie života na tejto planéte vymreli, nevymrela v dôsledku pádu meteoritu či zmenou životných podmienok, ale bola vyhubená svojimi parazitmi.

Ivan Lehotský