Zarazení astronómovia: Slnko sa správa celkom inakšie, ako hovoria ich teórie

Bratislava 9. januára 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Slnečná sonda Parker Solar v súčasnosti pozoruje naše Slnko z veľkej blízkosti a je od neho vzdialená len 24 miliónov kilometrov. Tak blízko k nemu sme neboli ešte nikdy

Slnko nám prostredníctvom sondy „oznámilo“, aby sme vzali na vedomie, že má iné vlastnosti, ako ich naši vedeckí experti vypočítali a postulovali.

Je to podobné ako v prípade mudrovania expertov klasickej archeológie o pôvode egyptských pyramíd a sfingy a o čase, kedy boli postavené. Ich klasické teórie sú ešte oveľa ďalej od skutočnej pravdy, ako teraz sú astronómovia ďaleko od pravdy o Slnku. Mimochodom, o omyloch a úmyselných klamstvách klasickej archeológie som podrobne písal v početných článkoch i v niektorých mojich knihách.

Teraz tu uvediem štyri z viacerých omylov astronómov, z ktorých ich dosiaľ usvedčila sonda Parker Solar:

Prvý omyl astronómov:

Žiarenie Slnka nie je ani zďaleka také rovnomerné, ako hovorí teória. Jeho žiarenie je oveľa viac chaotickejšie, ako tvrdia astronómovia, ktorí ho pokladali za oveľa homogénnejšie.

Druhý omyl:

Magnetické pole podlieha oveľa rýchlejšie zmenám, ako to tvrdili astronómovia. To má potom aj iný vplyv na vystrelovanie „mrakov“ mimoriadne rýchlych častíc zo Slnka. To vedci nepredpokladali.

Tretí omyl:

Ďalšie nepríjemné prekvapenie pre astrofyzikov bola skutočnosť, ktorú im sonda „oznámila“, a síce, že slnečný vietor (o ktorom boli presvedčení, že ho maju veľmi dobre zanalyzovaný) má iné vlastnosti, ako ich predpovedali.

A práve spoľahlivá znalosť jeho vlastností, je pre nás doslova životne dôležitá (prečo je to tak, aj o tom som už dávnejšie písal). V slnečnom vetre, ktorý sa pohybuje relatívne nízkou rýchlosťou (nízkou v rámci kozmických rýchlostí), sonda identifikovala prúdy extremnou rýchlosťou sa pohybujúcich častíc. Tá dosahuje až 480 000 kilometrov za hodinu. Tieto prúdy superýchlych častíc dokážu zmeniť smerovanie magnetického poľa.

Štvrtý omyl:

Sonda zistila, že rotácia Slnka okolo vlastnej osi má oveľa väčší vplyv na slnečný vietor, ako to ukazovali výpočty astrofyzikov.

Nové fakty o Slnku majú aj veľký význam pre spoľahlivejšie predpovedanie tzv. kozmického počasia. Znalosť tohto počasia je mimoriadne dôležitá pre naše kozmické lety a „výkyvy“ tohto počasie majú vplyv aj na naše satelity.

Sonda odštartovala v auguste 2018 a k Slnku sa približovala po špirálovitej krivke.

A Slnku sa bude aj naďalej približovať. V pozícii svojho najväčšieho priblíženia bude od nášho „Životodarcu“ vzdialená len neuveriteľných 6 miliónov kilometrov. Naša Zem je od Slnka vzdialená 150 miliónov kilometrov.

Sonda do roku 2025 obletí Slnko 24 krát v maximálnej blízkosti k nemu, už uvedených 6 miliónov kilometrov. Samozrejme bude robiť aj ďalšie pozorovania a je takmer isté, že nám „oznámi“  nové omyly astrofyzikov.

Roman Bednár