Podľa jeho názoru skutočným problémom nie je len to, že európski lídri nevedia, čo majú podniknúť proti Putinovi a strašnej občianskej vojne na Ukrajine, ktorú, ako sa zdá, Rusko vyhrá, ale problém je hlavne v tom, že západní lídri, rovnako ako aj väčšina ľudí na Západe, od samého začiatku chybne odhadli túto krízu, myslí si autor.
Christopher Booker neustále opakuje, že konflikt nie je spôsobený Putinovou túžbou obnoviť hranice Sovietskeho zväzu, ale nezmyselnou túžbou Západu vidieť Ukrajinu v EÚ a NATO. Nie je a ani nikdy neexistovala najmenšia pravdepodobnosť, že by Putin schválil začlenenie krajiny, stojacej na počiatkoch ruskej identity do západného vojenského bloku, dodáva autor. Ale ešte s väčšou nevôľou musí Kremeľ zareagovať na snahu previesť jediný ruský vojenský prístav v teplých vodách pod kontrolou vojenskej aliancie NATO, ktorej prvoradou úlohou, ako sa dnes javí, je pôsobenie proti Rusku, píše sa článku.
Ak 96 percent obyvateľov Krymu v marci hlasovalo za pripojenie sa k Rusku, nestalo sa to preto, že Putin, ako tvrdia západní politici, sa rozhodol “anektovať” polostrov, hovorí Christopher Booker. Stalo sa to preto, že 82 percent rusky hovoriacich Krymčanov chce, aby sa opätovne stali súčasťou krajiny, ktorej časťou bol Krym po dve storočia, tvrdí.
Avšak, ešte predtým demokraticky zvolená vláda Ukrajiny bola odstránená svorkou demonštrantov na uliciach Kyjeva, z ktorých mnohým Brusel zaplatil za to, aby kričali “Európa, Európa” pred barónkou Ashtonovou, keď vyzývala na podpis “Asociačnej dohody”, ktorá by bola jedným z posledných krokov k pridruženiu Ukrajiny ako plnohodnotného člena EÚ, píše sa v článku.
Takýmto spôsobom sa Európska únia s podporou Spojených štátov, riadiaca sa ctižiadostivými ilúziami, dopracovala k napätej situácii, ktorú máme na Ukrajine dnes, zdôrazňuje autor. Autor si myslí, že vedúci predstavitelia NATO vedia, ako málo podstatných úkonov môžu v tomto smere podniknúť. Celé mesiace hovorili o “sankciách”, bolestne si uvedomujúci tridsať percentnú závislosť EÚ na Rusku v oblasti dodávok zemného plynu, hovorí Christopher Booker.
Keď francúzsky prezident Hollande pred niekoľkými mesiacmi vyzýval Davida Camerona zablokovať prístup ruským bankárom a oligarchom na londýnske finančné trhy, ktorí investovali 27 miliárd libier do Spojeného kráľovstva, všetci vedeli, že britské investície v Rusku dosahujú 46 miliárd libier, uvádza sa v článku.
Nakoniec sa západní lídri zišli pri okrúhlom stole vo Walese porozprávať sa o najnovších sankciách, píše Christopher Booker. Potom poslali svoje maličké “bojové skupiny” pochodovať do Poľska. Posťažovali na sa “neprijateľnosť”, avšak, všetkým je jasné, že sa neodvážia riskovať a pustiť sa do rozhodných krokov, predpokladá autor.
Medzitým Vladimir Putin a ľudia z Donbasu robia presne to, čo sa očakávalo – bojujú za vytvorenie autonómneho “nárazníkového štátu” medzi Ruskom a Západom, píše Telegraph.
Západní vodcovia boli zaskočení krízou, ktorú musel predvídať každý mysliaci človek od okamihu, keď tak ľahkomyseľne a bezdôvodne nechali udalosti vyvíjať sa samospádom,dodáva Christopher Booker.
jf